30.10.2010

duty free

na ceste

pint of...

Znova som sedel v bare a nalieval sa čiernym pivom. Dlhá, úzka miestnosť s červenými stenami zívala poloprázdnotou a pokojom. Real bezpečne viedol 6:1. Krčma bez hudby. Oproti barovému pultu bola k stene pritlačená dlhá, čalúnená lavica. Medzi ňou a barom stáli štyri malé stoly. Tri z nich obsadené. Za každým sedeli dvaja ľudia a ja som zabral posledný.

Asi v polovici môjho drinku vošiel do baru mladý párik. Posunul som sa ku kraju a ponúkol im miesto a polovicu stola. Dievča sa usadilo medzi mňa a svoju lásku.

Vonku pršalo. Vyzliekla si čierny kabát a vypustila do sveta svoju krásnu vôňu.

Pôvodne som prišiel iba na jedno, ale plány som zmenil. Vdychoval vôňu, počúval jej hlas, kašeľ a smiech.

Sobotný večer bol hneď o niečo krajší.

?

Stretli sme sa v mínovom poli
V momente keď tragédia vrcholila
na scéne sa objavili prvé kvapky horúcej krvi
a cestu tam i späť zožrali plamene

Stretneme sa znova
V nervóznom súkolí predstáv
obaja vydusení vo vlastnej šťave
so svalmi v miernej triaške
neľútostne okradnutí o spoločné plány
s plnou nádržou neistoty v dutine lebečnej
bez fanfár
potichu

Stretneme sa za úsvitu
v studenom rannom vetre
ako stroskotanci na vyblednutej pláži

Stretneme sa
a začne leto

S hlavou v oblakoch

Mraky boli nízko, stačilo vyskočiť a zachytiť sa. Boli husté a nakyprené ako čerstvo vymiešaný krém. Ako šľahačka. Predstavujem si ako mi medzi zubami praskajú drobné kryštáliky cukru. Biele nič bolo navrstvené cez seba a zvrásnené ako perina ráno po prebudení. Vždy, keď vidím takéto mraky, svieti slnko. Šľahačkové mraky nevzniknú bez dávky slnečného svetla. Šľahačkové mraky potrebujú teplo aby dokázali nabrať svoj zvodný objem. Keď zasvieti slnko, šľahačkové mraky sa prebudia ako príroda na jar.

Pripomínajú mi detstvo. Predstavujem si, že sú mäkké ako zlaté slamníky na poliach, po ktorých sme liezli a bezbolestne skákali z výšky. Mali sme svoje teórie o novopostavených kopách z čerstvej slamy, v ktorých boli nebezpečné diery plné tmy a prachu. Po takých sme sa báli liezť, ale hrôzy tohto druhu tam hore určite nepatria.

Vždy, keď vidím takéto mraky, mám chuť jeden si osedlať, urobiť si z neho svoju vzducholoď a letieť preč. Niekam, kde majú na pláži horúci piesok. Viezť sa dlho, poležiačky so skríženými rukami pod hlavou. Cítiť ako sa pohupujem v slabom vetre.

Vždy keď vidím takéto mraky, predstavujem si ako sa po kolená brodím v ich hustom, bielom tele.

Teraz, keď je zo mňa veľký chlap a vidím šľahačkové mraky, predstavujem si ako rýchlo vyleziem hore a nájdem ťa tam ležať oblečenú do bieleho nič navrstveného cez nás.