Ďalšia izba! Ďalšia posteľ, ktorú mi pridelili. Ležiac na chrbte, do vzduchu trčia moje nahé kolená so suchou kožou na jabĺčkach. Odstavil som radiátor. Chcem sa priblížiť podmienkam vonku. Chcem cítiť sever. Ležím s horúcim zázvorovým čajom v papierovom pohári, ktorý ráno zlikvidujem, zabudnem. Ďalší nápoj si pripravím do rovnako cudzieho a nahraditeľného. Ďalší nálev, ktorý zo mňa vytiahne vlasec myšlienok.
Otváram okno aby som prebil mŕtvolné ticho ubytovne. Ľadovec prestal bombardovať sklenú tabuľu. Vietor sa utíšil a stromy tu nerastú, takže šum jemného vánku zaniká v priestore medzi ostrovmi. Zotmelo sa, ale za oknom aj tak cítim kus zeme naproti. Chcem a budem snívať o tom vysokom, zasneženom hrbe tróniacom o niekoľko tmavých kilometrov ďalej.
Ráno na lodi nám mohli rovno zakázať dýchať. Chcel som vybehnúť na prednú palubu a poriadne vymrznúť v nápore vetra, ale zatvorili nás dole a zakázali fotiť cez špinavé okná. Chcel som vybehnúť na zadnú palubu, pozorovať majáky a opustené kamenné stavby roztrúsené po ostrovoch. Nahnali nás do odporného bachora lode, všetci sedeli ako na poslednom súde len ja som pochodoval tu a tam a hľadal svoju kľúčovú dierku, cestu von. Aj mňa potom uzemnili. (Bastards!)
Ale pravidlá sú jasné! Musíš od nich ukradnúť, čo sa dá! A tak si domov odveziem obrázky na karte a v hlave, odkiaľ ich nevybijú.
Tesne pred spaním na seba navliekam deravé cestovné rifle, staré Salomony a idem si ciknúť. Hajzle majú na chodbe!
