Rrrrrrrrrrrreal fuckin high on drugs

Z jarnej kolekcie

Cez dym vysušených cigár sa pozeráme dozadu. Na posledné tri dni obalené osobnými vzburami, ktoré v nás zasekávajú súkolia zdravého rozumu. Na týždne predtým, strávené vo vetre a daždi bez pevného záchytného bodu. Bez orientácie.

S nohami na stole cítime štipľavý dym v nose a cez špinavé kuchynské okno sa obloha zdá ešte viac zostarnutá a šedivá, pripravená k okamžitému kolapsu. Ako deti sme si predstavovali, že mraky sa môžu odtrhnúť zo svojej pozície na nebi a zrútiť sa dole, tresnúť o zem, rozdrviť všetko pod sebou a svojou majestátnou bielobou oslepiť všetkých od kojencov až po starcov. Nikdy sme z toho nemali strach a teraz, keď sa v lietadle vznesieme nad pásmo mrakov, nevieme sa nabažiť tej bieloby ožiarenej ranným slnkom. Aj dnes v noci sme mali podobné sny.

Kuchyňa je napumpovaná dymom. Miestnosť, kde skladujeme dary zeme, kde sa dobíjame energiou. Miestnosť, kde konzultujeme naše staré prípady a najčerstvejšie potknutia. V dymovej clone sa cítime bezpečnejší. Cítime sa istejší pred našou vlastnou úprimnosťou, ktorá prudko kondenzuje na strope a odtiaľ na nás znova prší, premáča šaty, telá aj oči.

Cigary nám začínajú páliť prsty. Posledný šluk horúceho dymu a ohorok zdemolujeme v preplnenom popolníku. Jediný predmet, ktorý medzi stenami tohto bytu plní svoj účel. Jeho prítomnosť je logická. Je užitočný a dôležitý. Slinami zvlhčíme spálené prsty. Znova musíme čeliť skutočnosti, že týždne obžerstva sa nekončia. Zámerná manipulácia s vedomím pokračuje, a kto ťahá za šnúry v tejto hre sa stáva čoraz väčšou neznámou. Ubolené hnáty premieňajú pružné telá na kopy degradovanej pohybovej sústavy. Toto je monotónna predstava prázdnin, v ktorej sme sa sami uväznili.  

John the Fisherman

when I grow up I want to be

one of the harvesters of the sea

I think before my days are done

I want to be a fisherman

                          

-Primus-

Industrial