Chillout in Tallinn

***

Zvláštne! Je príjemné vidieť stromy, ale s pevnou pôdou pod nohami vždy zavetrím momenty kvílivej neistoty. Cez okná pomalého taxíku majú ulice zostarnutý odtieň. Postavy promenádujúce sa po chodníkoch majú určite svoj cieľ, ktorý je pre mňa čudne vzdialený, rozmazaný v živej hmlovine prístavného mesta.

Cestujeme bez slov, každý do svojho napoly opusteného príbytku. Mala by z nás sršať neudržateľná radosť? Na tento deň sme čakali a teraz nevieme uchopiť jeho skutočnosť. Pestrá paleta možností má na nás zdrvujúce účinky. Možno je to rutinou, z ktorej sme práve vypadli. Zosypali sa zo vzduchu rovno do tohto mlynca na mäso. Akoby nám sloboda zviazala ruky.

Cestou sa pokúšam nájsť záložku, pod ktorou je zoznam vecí čakajúcich na moje vrelé pozdravy a pohladenia.

Zámok na ťažkých vchodových dverách kovovo mľaskne a chodba za nimi znova neponúka žiadne privítanie. V izbe bez protestov čakajú polomŕtve kvety. Ich záchranu hneď napúšťam do veľkého pivového pohára, na ktorom ostali odtlačky mastných prstov spred dlhých týždňov. Dôkaz, že som na správnom mieste.

Za posledné mesiace som vystriedal toľko postelí, že keď ma v noci tlačí mechúr a konečne naberiem silu vstať, neviem, ktorou stranou vyliezť z postele. Netuším, či ležím na vrchnej alebo spodnej. Premýšľam, ktorým smerom je tentoraz záchod. Často neviem, kto spí podo mnou. Alebo nado mnou?

Chladnička je prázdna. Dnes to bude bez večere. Zajtra bez raňajok.

Loch Muick

Aberdeen