Jesenný
rozhovor so špinou za nechtami
sa začal
neskorým úderom na bubon.
Som
rozpredaný
AKO
tmavé kruhy
pod očami počas prvej
rannej
inhalácie v spolku skysnutých
nepriateľov,
stojac za betónovou stenou.
AKO
vyziabnutá šľapka s vyhladovaným bruchom
a čepeľou
v kabelke, korunovaná
zákonom
ulice. S dobre naolejovanými
snami dávno
zostrelenými z obzoru
jedovým
šípom tvrdej meny.
AKO
zubaté hrdlo
fľaše v ruke strapatého
vagabunda
s hnilým chrupom v bojovom
postoji.
Mamutie sily
širokých ramien vyšponovaných
k dokonalosti,
maskované v čiernych
oblekoch s kravatami
ťahajú za šnúry
v ďalšej
recyklovanej tragédii. Dobrovoľné
čakanie na
porážku s cukrovou polevou
zo mňa robí iba vyhorenú
sviecu na prázdnom stole
pre dvoch, neplodnú tmu a poslednú bodku
v záverečných
titulkoch.
