bod varu

keď dážď padá
s presnosťou olovnice
prírody
keď pod prikrývkou
ožívajú iskry
a úsvity
sa nebezpečne
predlžujú

stop

domysli si emočné
bezvetrie
hodvábnu cestu
lenivého rána
a trochu
začiatočníckeho
šťastia

spoločnosť
J. Brahmsa a arómy
práve drvených
kávových zŕn
vypĺňa zívajúcu
kapsulu jari a svaly
rozčesané sypkou
melódiou nikdy nie
predčasnej oslavy
aj vriaci triumf
otvorenej náruče
čerstvo vyšlapané
do obnaženého
pahorku mysle

politikos

uviaznutá
na plytčine
čierneho
na bielom
zapadnutá
v bezrozmernom
vákuu slova

koriander

na špici
ľadovca
je vôňa
naježená
takmer
ornamentálna.
a tí čo
vedia...
...spokojne
plačú
rozkošou.