Konečne nám do záhrady
Cez múr z dobre prepečených tehál
Prehodili batoh naplnený svetlom
V ľudskej miske
Zo suchých dlaní
Zohrievame plné poháre
A otvárame brány do podvečernej
Symfónie
Postupujeme v tesnej rojnici
Natlačení rameno na ramene
A nasávame slanú arómu zrelého destilátu
V žalúdkoch máme prázdno
Ktosi tam bije na bubon
Ktosi tam bije na poplach
Ozývajú sa staré známe inštinkty
Niektorí kĺžu po riadkoch
Zručne písaného slova
Iní kontemplujú smútok pavučiny
V kúte pod stropom
Oranžové steny tlmia búšenie nedočkavých
Sŕdc
Kým čakáme na dary perlivého súmraku
Čosi mäkké sa maľuje na
Západnom obzore
Dočasné plátno
Za ktoré platíme slzou
Bez hanby vyronenou
Z prísneho chlapského oka
Tou slzou oslávme moment
Jednej svetáckej slabosti
Keď struny vibrujú a víno
Buráca
Na dne útesu zo slonoviny
