Vstávam zavčasu. S horúcou kávou v ruke, bez trička sedím v otvorenom okne a spoznávam sa so studeným ránom. Jediný strom pod oknom začal zhadzovať prvé zhnednuté listy. Je 31. August. Keď sa otočím smerom do izby, zdá sa, že celej kompozícii čosi chýba. Dlhodobo kumulovaná nálada je rozsekaná častou neprítomnosťou života. Na nábytok sadá prach a krátke vlasy. Koberec je zbierkou zvyškov po nepravidelných, krátkych návratoch. Mozog si zamestnávam jedinou činnosťou. Z bezpečnej vzdialenosti pred sebou cielene tlačím všetko, čo sa dá odložiť na zajtra. Nepripúšťam možnosť príchodu dobrých správ. Všetci potrebujeme obranné mechanizmy.
No comments:
Post a Comment