Vrstva snehu mala na povrchu vetrom ošľahanú kôru, dosť tvrdú na to, aby sme za sebou nezanechávali žiadne stopy okrem tej pachovej, ktorá levitovala tesne nad povrchom až do polnoci. Dávno potom, ako sme prešli týmto územím s ním nenávratne splynula. Naša náhodne vybraná trasa sa pre ňu stala prirodzeným domovom. Ostali sme tam zapísaní naveky. Možno sa tam nikdy nevrátime, ale ak áno, bude to s istotou a pocitom bezpečia.
1 comment:
I miss white winter...
lovely shots!
happy new year! :o)
xoxo
Post a Comment