spojenia

za stovkami zákrut                                               

za tou poslednou

ktorá  bola znamením že som sa blížil

 

kam?

 

som ešte nevedel

to som zistil až

za tou poslednou

za ktorou

 

čítam

o miestach

 

ešte viac odľahlých ako toto

ku ktorému som sa priblížil svojim telom

ale duša vôbec nezaostáva

                                                                                                      

čítam

o izolácii a štastí

o histórii a dedičstve

o spojeniach

o prázdnych cestách

a letiskových termináloch

 

ktoré sú len nosnými kostrami zabalenými

do studeného plechu

žiaden prepych

žiadne ostré svetlá

 

o termináloch ktoré

každý večer ukladajú k spánku

 

alebo by som mal povedať

prebúdzajú iba niekoľkokrát do týždňa

vždy pred príletom štyroch pasažierov

zdesených

rozbesneným bočným vetrom                                              

 

o balvanoch vyvrhnutých

na pevninu

 

silami za hranicou nášho chápania

naburaného bledými

obrazmi

romantickými radovánkami

a pohodlným kráľovstvom ľudského plemena

 

počas                                                                                

tichej samotárskej večere

neprerušenej zavádzajucimi

pazvukmi zhmotnených nebies

s výhľadom na poslednú zákrutu

 

čítam

o miestach bez prirodzeného

nepriateľa

 

 

po čase

v krajine bez zákrut

v krajine tajomných polí slanej vody

v krajine z tisícov ton hrubostennej ocele

za ďalšou vlnou

za tou poslednou

 

snívam

o miestach                                    

 

čo svojou odľahlosťou odplašia slabých

chytených do siete slovnej prostitúcie

čo vábia len čistými prameňmi a rybolovom

kde dážď nie je zatracovaný

a málovravnosť spája

 

snívam

 

o svojej ďalšej zákrute