foto: ben
17 June 2014
10 June 2014
v oku ihly
Ak sa mám
prebudiť do
bielych
perín sedliackeho
rána tak najradšej hneď.
Odľahčený o tesné
objatia
brušných
tanečníc
a s egom
zúženým na minimum.
Po všetkých rokoch
zlatokopeckej
ignorácie
v suchom
teritóriu
bodliakov sa tajne
skĺznuť oblinami
jazerných
hlbín
a stiahnuť
so sebou
každý polotovar
svetskej slávy
aj rozlámanú
obruč
pohodlných
večerov.
Pod posledným
schodom východnej
veže
v zívajúcom
oku ihly
potom
vypátrať ťažisko vlastnej
kompozície. Vlastnej tváre
štedro zasolenej v prázdnej
obálke doživotného kankánu.
kompozície. Vlastnej tváre
štedro zasolenej v prázdnej
obálke doživotného kankánu.
Subscribe to:
Posts (Atom)