trinidad

lago de atitlán

Sem ľudia neprichádzajú za slávou, ale

zadriemať na priečelí domov so žltou

fasádou a dlhým, krémovým výhľadom

do budúcich životov. S kurzom ležérne

nastaveným medzi kónické telá

vyčerpaných sopiek ďaleko do ilúzie

statických mrakov. Spoločným

menovateľom na všetky svetové strany

roztrúsených horských komunít je jazero

s kotviskami pre jemnozrnné povahy,

dlhými popoludniami v húpacích sieťach,

s akvarelmi na stenách a živou hudbou.

So zvukom bubnov v životom osladenej,

teplej noci a spevom vyhraných strún

v  uliciach vytesaných do čarovných

vulkanických hôr. Spojenie hlbín

a desivých mrakov kypiacich cez vrcholce

ostrých kopcov a zároveň padajúcich

k hladine, na ktorej je lodná doprava

roztancovaná sladkovodnými vlnami

zdvihnutými poobednou siestou. Tá

je iba priateľskou radou zhora a vonia

zvyškami ranných snov tesne pred

prebudením. V nej objavujem brány

do vzrušujúcich zákutí nečinnosti

a vitálnu disciplínu dňa a noci. Tie

nedobitné pevnosti zdravého rozumu.

Líham skoro a budím sa skoro  so slnkom.  

Dávno predtým ako viróza obchodu

rozbije hladinu a rozkošné ticho sediace

na úpätí svahov, plávam vo vodách

jazera Atitlán. 

pipina

špicaté cecky
večery pri telke
v garáži fáro 
a rozum v kabelke