Sem ľudia
neprichádzajú za slávou, ale
zadriemať na
priečelí domov so žltou
fasádou a dlhým,
krémovým výhľadom
do budúcich
životov. S kurzom ležérne
nastaveným
medzi kónické telá
vyčerpaných
sopiek ďaleko do ilúzie
statických
mrakov. Spoločným
menovateľom
na všetky svetové strany
roztrúsených
horských komunít je jazero
s kotviskami
pre jemnozrnné povahy,
dlhými
popoludniami v húpacích sieťach,
s akvarelmi
na stenách a živou hudbou.
So zvukom
bubnov v životom osladenej,
teplej noci
a spevom vyhraných strún
v
uliciach vytesaných do čarovných
vulkanických
hôr. Spojenie hlbín
a desivých
mrakov kypiacich cez vrcholce
ostrých
kopcov a zároveň padajúcich
k hladine,
na ktorej je lodná doprava
roztancovaná
sladkovodnými vlnami
zdvihnutými
poobednou siestou. Tá
je iba
priateľskou radou zhora a vonia
zvyškami
ranných snov tesne pred
prebudením.
V nej objavujem brány
do
vzrušujúcich zákutí nečinnosti
a vitálnu
disciplínu dňa a noci. Tie
nedobitné
pevnosti zdravého rozumu.
Líham skoro
a budím sa skoro so slnkom.
Dávno
predtým ako viróza obchodu
rozbije hladinu
a rozkošné ticho sediace
na úpätí
svahov, plávam vo vodách
jazera
Atitlán.
No comments:
Post a Comment