Jemnou pokožkou chodidiel som splynul so strojom
Cez póry sa mi do svalov pumpovala sila a sloboda
Mašinérie zafixovanej pod kapotou
Počúvali sme Deža Ursínyho
V lebkách nám hniezdila kalamita predošlej noci
Zvonkohra času plného žiarivých svetiel
V tie dni sme cestovali bez nároku na koniec sveta
Sledovali sme kľukatú cestu s presnosťou námesačníkov
Ktorí hľadajú ranné slnko a dlhé tiene
Počasie svojim vyčíňaním komentovalo naše nesúrodé myšlienky
Každý rozhovor prebiehal so zvýšeným tepom
Akoby v strachu že nezmyjeme prach zo spotených ramien a krku
Úžasné bolo že sme nemohli zablúdiť
Poháňala nás len rozžeravená prítomnosť a chuť zabúdať
No comments:
Post a Comment