Pohárik s Luciferom

Za zníženej viditeľnosti, pomaly zlaňujem

zo strašidelnej výšky až kým s úľavou,
špičkou nohy v ťažkej topánke nenahmatám

čosi, čo musí byť mäkké dno tvojej duše.

Farebný ostrov bez dverí a telefónnych stĺpov.
Tam, v nízkej tráve, ťa nájdem odpočívať

s rukami pozdĺž tela a dlaňami otočenými

k oblohe. Lačno vsakovať rosu a premienať
hluk, ktorý prichádza cez hranicu vypálenú

tečúcim olovom na hudbu vo forme klzkého

života, ktorý nám naozaj patrí. Pomôžem ti
vstať na rovné nohy.  Bez kompasu prenikáme

do hlbokej noci a učíme sa rozoznávať ponúkané
možnosti, padajúce ako červené listy a strácajúce
sa v hustej hrive prítomnosti. Na tvoje želanie

ostávame dlho po svitaní ležať vo vyhriatych
spacákoch a necháme diabla zúfalo bubnovať
dlhými prstami na napnuté plachty nášho stanu.