citrus

Ako sa zoceliť?

Ako znovu ovládnuť to jediné, čo nám naozaj patrí?

             S holými nohami vyloženými na nízkom stole

dennodenne čakám, kedy sa žulové kvádre
v májovom slnku vyhrejú na izbovú teplotu
21. storočia.
                          Kedy zatvoria ulicu na oboch koncoch tesne
pred strmhlavým náletom.
                          Kedy naladia frekvenciu ďalšej odlivovej vlny,
pod ktorej vypätým chrbtom odvisnem, ale nie ako
mnohí chudáci, ktorí neuniesli život a storočia
na ramenách a odvisli z drevených trámov.
                          V zvonkohre nočných svetiel
a citrusovom opare vonnej sviece
je opäť čas ciest prstom po mape.
                          Na každej strane,
pod každým bolestivo a túžobne zahnutým rohom
je zaznamenaná nová
kontúra,
odtieň,
šrafa,
výška a bod.
                           A ako sa nikdy nedá vyhnúť každej kvapke v letnej
prietrži mračien, tak mäsitá poézia skamenelín zapadnutá
tonami blatistého času číha na kohokoľvek s lopatou.