21.11.2010

Trenky

Keď som bol malý chlapec, mama mi často vravela: Obleč si poriadne, čisté prádlo a ponožky. Čo ak sa ti niečo stane a budeš musieť ísť k doktorovi. No! Niečo na tom asi bolo.

Keď som bol o niečo starší, študent strednej školy, prispôsobil som túto teóriu svojim vtedajším potrebám a záujmom. Obliekal som si čisté prádlo hlavne v piatok večer, predtým ako som vyrazil do ulíc zbombovať sa vodkou. Čo ak by sa mi niečo stalo a nedajbože by som sa zobudil v cudzej posteli? Najlepšie bez gatí a bez treniek. Tento proces sa stal rutinou, ktorú odvtedy praktikujem. Dokonca aj dnes večer, keď už som o niečo starší. Ale to je výnimka lebo dnes je sobota, ktorú som prešportoval.

Pravda je, že v cudzej posteli som sa zas tak často neprebúdzal a v tej svojej som sa párkrát prebudil sám, zato záhadne bez treniek. Po vodke sa totiž cítim slobodne a nahota sa dá okrem exhibicionizmu chápať aj ako prejav slobody.

Vlastním dokonca trenky, ktoré používam ako pyžamo. Červené, ušité zo vzdušnej látky s dvoma bielymi pásmi po bokoch. Nebudem rozoberať ako som sa k nim dostal. To by som musel analyzovať svoju úchylku obliekať si v súkromí dámske šaty.

Kde bolo, tam bolo v unimobunke na jednej pražskej stavbe som sa na začiatku šichty prezliekal do pracovného. V momente, keď som zo seba stiahol gate až po kolená, na mňa okrem bielych stehien zasvietili moje krásne červené pyžamotrenky. Dodnes si pamätám, že som sa zmohol len na príliš hlasné kurva, ktorým som na seba a svoje zahanbenie upozornil kolegu Ivana. Ešteže Ivan bol rovnaký voľnomyšlienkar ako ja.

V tej chvíli mi hlavou preleteli mamine slová a podstata mojej odvodenej teórie. Čo ak...

winter gardens

13.11.2010

Pozerali cez hlavne kanónov
a videli mozaiky svojich zvrhlostí
a stopu vyzývavo červených pier
na vyprázdnenom pohári pod neónovými reklamami
sa prechádzal večný hlad po nahote
a polnočných tancoch v tesnom objatí
ktoré nebezpečne obrastali plesňou
za dverami našich ciel s hrdzavými nefunkčnými zámkami
a ticho závideli stĺpom prachu
dvíhajúcim sa z rozpálených hrboľatých ciest
križujúcich polia
presne tam
kde sa objavili prvé diery v aj tak prešľapaných topánkach
a do tela cez ne stále prúdi vedomie nerozlučnosti
a spomienky na priateľský vietor
ktorý roznášal lahodnú chuť grilovaného mäsa
cez sobotné popoludnie
v časoch keď sme život nasávali spomedzi pilierov svojich obydlí
a pokúšali sa zatlačiť späť
veľké otázniky
svietiace v útrobách na zadných stenách našich lebiek

6.11.2010

Medzi ďalšie krčmové pozorovania, postrehy a zistenia patria tri rady fľašiek škótskej whisky.
Rôzne veľkosti a tvary.
Rôzne úrovne hladiny nápoja.
Priehľadné alebo zelené sklo.
Rôzne oblasti a vek.
Odtiene od hnedej až po zlatú farbu.

Ale všetkému dominuje jediný vyzývavý výstrih.
Výhľad z polovice odrezaný vrstvou ružovej látky, obopínajúcej magický dizajn ženského tela.

Zápisky z Hardingu

Telefón zazvonil v noci
Práve keď sa zo žíl vylieval život okorenený
Anonymitou
Zvrátenosťou
A prekliatím

Čakal som vtedy na leto

Vysoký tón mi vtlačil do tváre pečať oblých vrások

Prsty znehybneli

Zvuk rovnomerne zaplnil celú miestnosť
Ako samozvaný hosť drzo obchytal steny nábytok aj okenné tabule
Zanechal svoju pachovú stopu v každom prašivom kúte

Na sekundu sa stal samovládcom a presekol náladu napoly
Vyrobil z istoty dve roztrasené misky váh

Vstal som a priemernou rýchlosťou zamieril k telefónu
Ktorý sa našťastie odmlčal

Harding

Ravenna