Trenky

Keď som bol malý chlapec, mama mi často vravela: Obleč si poriadne, čisté prádlo a ponožky. Čo ak sa ti niečo stane a budeš musieť ísť k doktorovi. No! Niečo na tom asi bolo.

Keď som bol o niečo starší, študent strednej školy, prispôsobil som túto teóriu svojim vtedajším potrebám a záujmom. Obliekal som si čisté prádlo hlavne v piatok večer, predtým ako som vyrazil do ulíc zbombovať sa vodkou. Čo ak by sa mi niečo stalo a nedajbože by som sa zobudil v cudzej posteli? Najlepšie bez gatí a bez treniek. Tento proces sa stal rutinou, ktorú odvtedy praktikujem. Dokonca aj dnes večer, keď už som o niečo starší. Ale to je výnimka lebo dnes je sobota, ktorú som prešportoval.

Pravda je, že v cudzej posteli som sa zas tak často neprebúdzal a v tej svojej som sa párkrát prebudil sám, zato záhadne bez treniek. Po vodke sa totiž cítim slobodne a nahota sa dá okrem exhibicionizmu chápať aj ako prejav slobody.

Vlastním dokonca trenky, ktoré používam ako pyžamo. Červené, ušité zo vzdušnej látky s dvoma bielymi pásmi po bokoch. Nebudem rozoberať ako som sa k nim dostal. To by som musel analyzovať svoju úchylku obliekať si v súkromí dámske šaty.

Kde bolo, tam bolo v unimobunke na jednej pražskej stavbe som sa na začiatku šichty prezliekal do pracovného. V momente, keď som zo seba stiahol gate až po kolená, na mňa okrem bielych stehien zasvietili moje krásne červené pyžamotrenky. Dodnes si pamätám, že som sa zmohol len na príliš hlasné kurva, ktorým som na seba a svoje zahanbenie upozornil kolegu Ivana. Ešteže Ivan bol rovnaký voľnomyšlienkar ako ja.

V tej chvíli mi hlavou preleteli mamine slová a podstata mojej odvodenej teórie. Čo ak...