Telefón zazvonil v noci
Práve keď sa zo žíl vylieval život okorenený
Anonymitou
Zvrátenosťou
A prekliatím
Čakal som vtedy na leto
Vysoký tón mi vtlačil do tváre pečať oblých vrások
Prsty znehybneli
Zvuk rovnomerne zaplnil celú miestnosť
Ako samozvaný hosť drzo obchytal steny nábytok aj okenné tabule
Zanechal svoju pachovú stopu v každom prašivom kúte
Na sekundu sa stal samovládcom a presekol náladu napoly
Vyrobil z istoty dve roztrasené misky váh
Vstal som a priemernou rýchlosťou zamieril k telefónu
Ktorý sa našťastie odmlčal
No comments:
Post a Comment