Pozerali cez hlavne kanónov
a videli mozaiky svojich zvrhlostí
a stopu vyzývavo červených pier
na vyprázdnenom pohári pod neónovými reklamami
sa prechádzal večný hlad po nahote
a polnočných tancoch v tesnom objatí
ktoré nebezpečne obrastali plesňou
za dverami našich ciel s hrdzavými nefunkčnými zámkami
a ticho závideli stĺpom prachu
dvíhajúcim sa z rozpálených hrboľatých ciest
križujúcich polia
presne tam
kde sa objavili prvé diery v aj tak prešľapaných topánkach
a do tela cez ne stále prúdi vedomie nerozlučnosti
a spomienky na priateľský vietor
ktorý roznášal lahodnú chuť grilovaného mäsa
cez sobotné popoludnie
v časoch keď sme život nasávali spomedzi pilierov svojich obydlí
a pokúšali sa zatlačiť späť
veľké otázniky
svietiace v útrobách na zadných stenách našich lebiek
No comments:
Post a Comment