Koncert

Celé to začalo úplne nevinne. Tak ako všetko. Našťastie to neskončilo katastrofou alebo takmer apokalypsou ako sa skončí veľa vecí. Celé to začalo kdesi na kopci, iba niekoľko dní pred tým ako to definitívne skončilo v trnavskom kostole. A skončilo to pekne otravným a bezvýznamným brechotom akejsi starej kundy.

Začalo to takto: Už tretí rok v rade šlapem deň pred veľkolepou silvestrovskou nocou do kopca. Púšťam sa do reči s P., ktorého som zas rok nevidel. Naše tempo je nevinné tak, ako všetko ale zvyšok partie aj tak nechávame stovku metrov pod sebou. Na rázcestí zastaneme a čakáme na ostatných. Medzičasom nás náhodný turista naleje fernetom a ďalší čímsi červeným, silným ale lahodným. Okrem toho nás ešte stačili poučiť, že hore svieti slnko a je tam krásne. Tak sme prestali čakať a znova vyrazili aby sme nezmeškali ani sekundu. Vtedy sme s P. začali debatovať o muzike a hneď z neho vypadlo, že má o tri dni koncert v Trnave a zo mňa obratom vypadlo, že sa tam určite uvidíme.

Skončilo to takto: Pôvodný zámer odviesť sa do Trnavy autobusom sa rýchlo zmenil na rodinný výlet a tak v nedeľu poobede kormidlujem smer TT. Vpochodujem do Kostola Sv. Jakuba, kde sa má koncert už už začať. Spoza chrbta sa na mňa zrazu vysype za kýbeľ blablablačapicudolezhlavyhavhavhavhavvrrrrrhavhavhav! Hav! Čo je, hej?! Otočím a kukám a cítim ako ma pár oči pribil ku krížu na stene. Ani dobrý deň, ani prd! Zložím pokrývku hlavy a pokorne si sadám do lavice.

Výsledok: Naivne som si myslel, že sme si pred Bohom všetci rovní. S čapicou alebo bez čapice.