Ozýva sa vo mne staré pokušenie, ktoré odišlo na dlhý pochod neznámymi údoliami s večným výhľadom na nepoddajnú masu vytlačenú do výšky a riedkeho vzduchu. Samozvaný hosť sa objavuje znova a bez opýtania zaberá miesto za vratkým stolom s kratšou nohou, opiera sa o dosku a svojou váhou narúša aj tak ťažko udržateľný balans.
Dôsledky sú ťažko odhadnuteľné. Isté je, že veľmi nezáleží na tanieroch, skôr na polievke.
Dopad do mäkkej, hustej trávy je túlavým pohladením vyslaným zo sveta mojich skromných závislostí.
Kľúčovým momentom je prirodzená poloha, v ktorej nás svet prijíma do svojej vyzývavej záhrady.
Cestou naprieč hlbokými brázdami bývajú dvere otvorené.
4 comments:
Ritus, este nie je ani prva tretina maja a ty tu uz mas toho tolko, ak za ne mesiace ;-) Vidno, ze mas pri sebe svoju muzu :-))))
myslis, ze su to tie speky? naaaaah! skor radost zo zivota!
sposobena cim???
dnesnym ranajkoobedom!
Post a Comment