Teplé a slnečné dni sú v Severnom mori zriedkavé. Strategicky plánujeme prácu, postupujeme so slnkom od východu na západ cez priateľskú južnú stranu a podvedome sa vyhýbame tieňom. Ľahko sa vžijeme do jednoduchej melódie, ktorá sa nesie nízko nad hladinou otvoreného mora a opretí o ťažké zábradlie ostávame vonku niekoľko minút dlhšie. Pozorujeme pružné, lesklé telá tuleňov, prehýbajúce sa vo vode a po hlbokom nádychu znova smerujúce do hĺbky. S rešpektom sa opíjame priestorom, slaným vzduchom. Šedej kôre velíme nevnímať mašinériu, ktorá nám buráca za chrbtom. Počasie je krásne. Možno až prikrásne pre toto miesto.
Po obede prichádza čas na poéziu. Odoberieme sa do svojej kabíny na posteľ, do úkrytu pred zvukmi, pachmi, nenásytnými monitormi, ktoré násilne demonštrujú farebné spektrum. Po žranici sa z nás stávajú ignoranti, preto sa verše vytrácajú v polospánku, ale niekoľko z nich sa nám podarí označiť pre budúcnosť blízku aj vzdialenú, pre prípad katastrofy.
Štvrtý deň sa dvíha vietor. Zima! Preklíname priateľskú južnú stranu a ukrývame sa v tieni na severe.
No comments:
Post a Comment