vulkán

Jednooký s prehľadom

          Naviguje

Medzi odtlačkami prstov a

          Popraškom

Lupín na cudzích ramenách

Pod svalnaté nohy mu neďaleká

          Kanonáda

Doručuje nádielku otáznikov

Pozoruje presýpanie hnedého

          Cukru

Medzi sklenými nádobami a

          Následné

Chlípanie horúceho čaju

Rozprávkové škrípanie dverí

          Rozdriape

Prikrývku rozhovorov ľahšiu ako

          Vzduch

Zavesenú tesne pod stropom

Medzi biele steny vstupujú ďalší

          Zákazníci

A cudzími ramenami otrasie nežné

          Kýchnutie

Jednooký nezaváha

               Je lesklou plochou zjavenou brúsnym

                                                        Kotúčom

Za oknom sa balíky slamy

          Opíjajú

Jesennou vlhkosťou

Cez údolie v najbližšom

          Dome

So stenami zarezanými do protiľahlého

          Svahu

Sused rozsvietil svetlo v kuchyni

               Ako obvykle

               Na sekundu presne  

úkryt

Výstraha sa šíri po vetre

Vtáky sa držia bezpečne nízko

Muchy sa zlietajú cez škáry vo dverách

a diery v hustom site na okne v zadnej izbe

Tentoraz aj človek

na míle ďaleko

zavetril dážď

Zroloval svoje polámané radosti

rozložené na brehu jazera

a s batohom na pleci

vydal sa v ústrety svojmu úkrytu

Premýšľal

Napoly o zásobách

z ktorých sa mu nikdy neušlo

a napoly o zube času

V polovici cesty

dvanásť krokov pred človekom

udrel do voňavej hliny blesk

Vtedy mu svitlo

a palicou vyhnal chmáry

z vlasatej kotrby preč

Vyhnal ich ďaleko

snúbiť sa s bleskom

a hromobitím za kopcom    

krab

vzducholoď

Nekonečné rebrovanie

Pod vyzývavým plášťom

Spodná paluba

So sklenou podlahou

Aj šampanské

Sú len ďalšou dobou

Ľadovou na časovej priamke

Pozorujem ako sa 

Vzďaľuje cez brány

Bez hrdej stráže

Keď kotviaca veža

Volá svojich domov

Ostávam zaťažený 

V rozpúšťadle

Nadmorských výšok

Z dosahu sirén

A gravitačného krupobitia

západné pobrežie

shetland islands

čiernou fixou na dverách v Sullom Voe alebo lešenárska

          Svetlo?

     Po vynorení sme zabudli zapáliť sviecu

a jeden po druhom vyhlásili

     Nechaj ma sedieť samého

len s pískaním v ušiach

          a mojimi uspávankami

     Nechaj ma sedieť rozmazaného

v zahmlenom zrkadle

s vôňou raňajok za chrbtom

          a zbierkou vrhačských nožov na stole

     Každý s iným farebným kódom

     Stovky si zbytočne otvárajú zápästia

     My si ideme po krku

     Reliéf a jeho ľadovcové rieky

každé ráno podávajú príbehy

na pokračovanie

zakorenené v nízkych mrakoch

          a dobách minulých

     Niekto nás pozoruje z okna

osadeného kolmo k ceste vždy

keď prechádzame okolo

          a dvíhame za sebou stĺp vody

     Niekto nešťastne suší prádlo v daždi

     Niekto rozhadzuje siete

          z lode s čerstvým náterom

     Sem sme sa nechali priviezť

     Tu kĺžeme po vnútorných stenách

          mydlových bublín

     Tu padáme podťatí zradnou nocou

a prebudíme sa do

medového zábalu

          severských pláží   

tornádo

Na planéte Zem, na 50. rovnobežke, tesne pred mojim dnešným 348 nádychom spadol zo stromu červený list. V tej istej chvíli sa na planine o stovky kilometrov južnejšie vykoľajil nákladný vlak a v hustých lesoch v inom časovom pásme strhla svorka vlkov pomalú, zostarnutú vysokú.

Po mojom dnešnom 348 nádychu sa na sesterskej planéte planéty Zem zrodilo tornádo a do svojho lieviku vtiahlo padajúci červený list, premiešalo rozsypaný náklad nákladného vlaku a rozohnalo zdesenú svorku vlkov.

Tesne pred mojim dnešným 349 nádychom bol osud zostarnutej vysokej aj tak spočítaný na prstoch oboch rúk.

záverečná

Čo sa visí vo vzduchu

Nie je kúdol prachu zdvihnutý

Dupotom splašených kopýt

Ale mračná agónie

Zápas sa končí

Býk vydýchol naposledy

dva v jednom!!!

Spálená

nafta zmiešaná  s prvým

októbrovým ránom napovedá,

že súprava už stojí na nástupišti

Bezuzdné

konské sily poslušne zoradené

do 100 metrovej línie sú v kontraste

s nedefinovateľnou formáciou pešiakov

Každý

jeden v smiešnych,

súperových farbách

čakajúci na povel

Oranžové

bliknutie informačnej tabule

rozprúdi krv v nohách a ich 

cesty sa začnú znova krížiť

Koľkí,

v toto priemyselné ráno

súhlasia, že vtáky lietajú

iba pre radosť?

záverečná

vlnovisko

Za

stenou
ospalým
šeptom
prezrádza
sa
stará
známa
svetlomodrá
panoráma

naklonená rovina

Dobrovoľne si púšťaš žilou?

Nevidíš lahôdky

roztekať sa vo
výklenkoch
strážnych
veží?

Necítiš napätie rásť v

                  oblúkoch?

Hľadáš iskry v benzínovom

                                 závoji?

 

 

fotografia

Jazda útočí z pravého krídla

 

V inej časti sveta

Lekná na rovnej hladine rozkvitli do

    nekonečných vzorov

Ich korene bažiace po tme a zásobách

    sladkého vína

    sa prevŕtali až do starej pivnice

 

V kyticiach zamrznutých výdychov

    hľadám jazyk ktorému by okrem

    vysychajúcej mašinérie v hlave

    rozumelo aj srdce

 

Učím ho správnej artikulácii

 

Učím ho neskrývať sa pred svetlom

 

Učím ho prvým neistým krokom

    bočnými ulicami tejto utópie

Dobrovoľne rozprašovanej

    nad husto obývaným územím

 

Vždy keď sa ozve mlasknutie uzávierky

    niektorí si trhajú vlasy

Iní neprestávajú víťaziť

 

 Flotila klesá ku dnu

spojenia

za stovkami zákrut                                               

za tou poslednou

ktorá  bola znamením že som sa blížil

 

kam?

 

som ešte nevedel

to som zistil až

za tou poslednou

za ktorou

 

čítam

o miestach

 

ešte viac odľahlých ako toto

ku ktorému som sa priblížil svojim telom

ale duša vôbec nezaostáva

                                                                                                      

čítam

o izolácii a štastí

o histórii a dedičstve

o spojeniach

o prázdnych cestách

a letiskových termináloch

 

ktoré sú len nosnými kostrami zabalenými

do studeného plechu

žiaden prepych

žiadne ostré svetlá

 

o termináloch ktoré

každý večer ukladajú k spánku

 

alebo by som mal povedať

prebúdzajú iba niekoľkokrát do týždňa

vždy pred príletom štyroch pasažierov

zdesených

rozbesneným bočným vetrom                                              

 

o balvanoch vyvrhnutých

na pevninu

 

silami za hranicou nášho chápania

naburaného bledými

obrazmi

romantickými radovánkami

a pohodlným kráľovstvom ľudského plemena

 

počas                                                                                

tichej samotárskej večere

neprerušenej zavádzajucimi

pazvukmi zhmotnených nebies

s výhľadom na poslednú zákrutu

 

čítam

o miestach bez prirodzeného

nepriateľa

 

 

po čase

v krajine bez zákrut

v krajine tajomných polí slanej vody

v krajine z tisícov ton hrubostennej ocele

za ďalšou vlnou

za tou poslednou

 

snívam

o miestach                                    

 

čo svojou odľahlosťou odplašia slabých

chytených do siete slovnej prostitúcie

čo vábia len čistými prameňmi a rybolovom

kde dážď nie je zatracovaný

a málovravnosť spája

 

snívam

 

o svojej ďalšej zákrute

oceán

Prebudený zo spenených snov

   vykúpený z hluchých prasklín

v povrchu kedysi bahnísk

   bez vôle porozumieť

systému chodieb

   ktoré vypadli zo životodarného cyklu  

a ktoré nechávam ďaleko

   zredukované na nevyhnutnosť

spojenú s procesmi súčasnosti

Ostávam ležať na miernom svahu

   a počúvam nič neskrývajúci oceán

ako si po mňa prichádza bez pretvárky

   vyzbrojený sklenými ideálmi

a obrazmi Vikingov

   prikrytý nepriestrelným šumom Atlantiku

čakám kým sa vlny doplazia až ku mne

   a odnesú ma

smerom k Islandu a Grónsku

   všetky hlboké kazy sú zabudnuté

vo chvíli keď som zobudený

   do extázy zubatého prílivu 

Київ

Orkney

Dary Severného mora

Obzor

S rukou vystretou vysoko nad hlavu

mávaš do diaľky na rozlúčku.

Otočený smerom k horizontu, ktorý

tentoraz máva bielou vlajkou

a píše nevýraznú históriu

svojou čistotou a jasnosťou.

Ale zem sa aj tak otvára

a horúce plyny zohrievajú ďalší krvavý

kúpeľ nachystaný

len pre teba.

Iný druh hladu

sa nespráva

ako ťažká

guľa na nohe,

skôr ako morská kotva,

ktorej vrstvy hrdze

pridávajú na atraktívnosti.

Dá sa nahmatať

a vysliediť v rannej hmle

a silných spodných prúdoch,

alebo vybrnkať na strunách

včerajšieho popoludnia.

Je nemožné ho nariediť.

Ani v skúmavkách nadživotnej veľkosti.

Tento druh hladu

sa prechádza pod slnkom

s vážnosťou starého fjordu.

S telom z mäsa a kostí

a zelenými očami.

workhorse

happiness in slavery

experiment

Utekáš, ranený, pred nájazdom loveckých psov?

Necítia tvoju krv, tá dávno stuhla,

ale pach z úst po trojdňovom záťahu.

Neúnavne stopujú tvoju hrôzu a zbabelosť, ktoré

ťa prezrádzajú vždy, keď ich filtruješ cez páliace oči

a značkuješ nimi každý svoj krok.

Prešiel si tisíce ubolených kilometrov

a teraz je čas zhodnotiť tvoj posledný experiment, o ktorom

si celý čas tvrdil, že je odľahčený o zákony a pravidlá navigácie.

Stojíš na prahu a v pamäti hľadáš,

kde zostal zapadnutý čistý formulár pre tvoju veľkolepú správu

ale myšlienky lietajú rovnomerne na všetky strany

ako voda rozprášená požiarnou tryskou v strope.

Mal si namierené na severozápad, ale táto loď

stroskotala ešte pred vyplávaním vo víre

speneného hadieho jedu.

Pripomenul si si ako chutí hlina

škrípajúca pod zubami, keď dláviš jahody priamo na poli.

Prasknutým mozoľom na rukách

stále niečo bráni v hojení.

Saipem 7000

Pohárik s Luciferom

Za zníženej viditeľnosti, pomaly zlaňujem

zo strašidelnej výšky až kým s úľavou,
špičkou nohy v ťažkej topánke nenahmatám

čosi, čo musí byť mäkké dno tvojej duše.

Farebný ostrov bez dverí a telefónnych stĺpov.
Tam, v nízkej tráve, ťa nájdem odpočívať

s rukami pozdĺž tela a dlaňami otočenými

k oblohe. Lačno vsakovať rosu a premienať
hluk, ktorý prichádza cez hranicu vypálenú

tečúcim olovom na hudbu vo forme klzkého

života, ktorý nám naozaj patrí. Pomôžem ti
vstať na rovné nohy.  Bez kompasu prenikáme

do hlbokej noci a učíme sa rozoznávať ponúkané
možnosti, padajúce ako červené listy a strácajúce
sa v hustej hrive prítomnosti. Na tvoje želanie

ostávame dlho po svitaní ležať vo vyhriatych
spacákoch a necháme diabla zúfalo bubnovať
dlhými prstami na napnuté plachty nášho stanu.

Drevený jazyk

V očiach ma páli umelé, biele svetlo

zosilnené sklom s množstvom plôch vybrúsených pod tupými uhlami.
Ak by to bol jediný lúč svetla v miestnosti,
ak by tu okrem neho bola tma,
ak by bolo cítiť vôňu kyslej kávy a cigaretový dym,
ak by som mal zlomené rebro a natrhnuté pravé ucho,
bolo by to vyšetrovanie.
Ale toto nie je taký príbeh.
Tu som v bezpečí, aj keď krv preliata bude.
Steny sú snehobiele a ja poslušne otváram ústa.
V ďasne mám zabodnutú už druhú ihlu, cez ktorú do mňa
pumpuješ drogu s iným zložením.
Po tej mi ochrnie polovica hlavy a ja sa ťa nebudem
môcť opýtať odkiaľ si, a čo robievaš, keď vonku svieti slnko.
Teraz nemôžem, lebo s plný ústami sa vraj nerozpráva.
Nebudem môcť povedať, že hneď ako skončíš, odveziem ťa preč
zo sterilnej miestnosti,  niekam,
kde môžme zo závetria pozorovať pondelkové vlnobitie.
Pozorujem tvoje veľké, sústredené oči a cítim, ako mi odumiera jazyk.
Potom povieš, že treba otestovať účinky nektáru, ktorý mi
cirkuluje systémom.
Tým zubárskym minikutáčom ma pichneš
do ruky a povieš, že okrem tlaku by som nemal cítiť ostrú bolesť.
Demonštruješ to zatlačením opačného konca na rovnaké miesto.
Znova rozkážeš otvoriť ústa a ja cítim ako z rôznych strán tlačíš
na môj zlý zub a omráčené ďasno okolo.
Z plastových balení začneš vyberať nástroje, ktoré nepoznám.
Tri druhy kliešťov s veľmi malými rozdielmi a čosi,
čo vyzerá ako superdrahý šrobovák z chirurgickej ocele.
Precízne ich uložíš na stôl v mne neznámom poradí. 
Zdá sa mi to fascinujúce.
Pustíš sa do roboty a ja tentoraz sledujem, ako sa ti napína
predlaktie a biceps, keď v kliešťoch zvieraš môj zlý zub,
trpezlivo ho rozkývaš na všetky strahy, zľahka vytiahneš von
a ukážeš mi malý skrvavený vačok na dlhom koreni pripomínajúci pľuzgier.
Tvrdíš, že je to infekcia, ktorá vyšlo von so zubom
a to je dobrá správa.
Lepšia správa je, že ich mám ešte 30
a teraz viem, kde ťa nájdem.