15 December 2013

kambodža

I

Vyzbrojení iba plným priehrštím
neškodných výhovoriek, ktoré
podľa vážnosti situácii používame
v reálnom čase, máme pred sebou
hodiny valivého odporu a najbližšie dva
dni sme pre všetkých pocestných
zasnúbení. S batožinou natlačenou
pod úzkymi sedadlami rátame každý
tretí deň stovky horúcich, prašných
kilometrov a červené fľaky na mojej
košeli, spotenom krku a lýtkach. Tvoja
koža je zahalená, viac obdivuhodným
rešpektom pre miestnu kultúru a tradície
ako odevom. Viem, že máš opäť bolesti.
Žalúdok, insomnia, vzdialenosti a ja tiež
nepomáham, keď sa mi po každom náraze
pre môj znivočený chrbát zvulgárnieva.
Prichádzame v najväčšej horúčave dňa,
na poludnie a už onedlho sa v neďalekom
hotely úľava šplhá po stenách smerom nahor,
keď nasledujem mokré odtlačky tvojich
piet, keď ma po všetkých klamstvách
vymyslených pre dobro iných vyvedieš
zo sprchy naspäť medzi znamenité
vône sveta.

II

Krátko po raňajkách odrazíme
od mäkkého brehu v modrom
dvojmiestnom kajaku. Je horúce,
zamračené ráno. Ako prvú
minieme loď sajúcu z dna tony
mokrého piesku, okresanú do
strašidelného funkcionalizmu a čiernej,
zaolejovanej jednoduchosti.  Jej
zostarnuté telo zaťažené vlhkým
nákladom až na pokraj potopenia.
Kus pred mostom má rieka prítok,
ktorý vidieť z diaľky, nechtiac označený
červeno bielym telefónnym stožiarom.
Odbočíme doprava a od tohto bodu
zaberáme veslami proti prúdu, ale s rovnakou
ľahkosťou s akou sme prešli prvú
časť rieky. Chrbty ukážeme riedkej
infraštruktúre, hluku a ľudom. Všetko
nechcené utopíme v ľahkom rozhovore
o akčných filmoch z rokov 80. Koho by to
napadlo? Tu na vode medzi husto zarastenými
brehmi. K širokému a nízkemu telu vodopádu
Tatai je to iba 90 minút cesty. Začína
mrholiť.  Prekvapuje ma hladké
a zručné pristátie medzi skalami, hlavne
preto, že naša tímová práca nie je
úplne bezchybná. V ponožkách sú
kroky po mokrých kameňoch istejšie
ako naboso. Objavíme skalný previs
a v silnejúcom daždi jeme studený
obed. Potom konečne opustíme sucho
nášho úkrytu. Začneme skúmať
biele kaskády a necháme sa ochladiť
posledným úderom monzúnovej
sezóny.

III

Všetko začína večerou servírovanou
pod domom na drevených stĺpoch. Práve
tie symbolizujú spoločenské postavenie. Podáva
sa čerstvá ryba v kombinácii neznámej a ďalšie
dve jedlá. Hostiteľ sedí oproti za stolom, ktorý je
takmer vo vodováhe na tvrdo udupanej zemi. Zvyšok
rodiny záhadne zmizol v tme. Z nasekaných kusov
bieleho mäsa vytŕčajú dlhé, ostré kosti. Steny tu
neexistujú, až na poschodí, kde cudzincovi
ponúknu vlastnú posteľ, ale práve tu na nedávno
zaschnutom bahne sa verejne odohrávajú
všetky rodinné udalosti. Úplne viditeľné z ulice,
pod snehobielymi moskytierami, medzi betónovými
urnami na vodu, v tieni kokosových paliem, na
vydratých sedadlách motocyklov, v pohároch teplého
piva s ľadom, v explodovanej minulosti, pod jedinou
žiarovkou, ktorá môže zhasnúť kedykoľvek. 

IV

Prispôsobili sme sa rutine miestnych
Ranostajov a prirodzene sa prebúdzame
Pred šiestou. Na ceste z hotela sa zastavujeme
a na ulici rýchlo platíme za dve porcie
ryže s tenkými pásikmi grilovanej bravčoviny,
nakladanú zeleninu a k tomu dve ľadové kávy
v priesvitnom plaste. Loď na mútnej, takmer
stojatej vode je priviazaná k rozpadávajúcemu
sa drevenému schodisku vedúcemu
z cesty k rieke. Vďaka tvojím predchádzajúcim
cestám máme výhodu. Nalodíme sa a vylezieme
na strechu skôr ako si ostatní uvedomia túto
možnosť, ale kým loď vypláva a my dojeme
raňajky, spoločnosť na bielej streche sa
rozrastie o ľudí, veľké objektívy aj zablatenú
motorku. Život na rieke tvoria deti a ženy, pre
ktoré sú strmé brehy miestom ranného kúpeľa
a rybári s bielymi cigaretami v tmavých perách,
skúmajúci jemné, prázdne siete zavesené na
bójkach z pollitrových plastových fliaš
a premýšľajúci nad ich hrou o prežitie. Trvá
hodiny, kým vplávame do zatopeného lesa.
Vodná cesta sa hadí úzkymi kanálmi tesne
pod úrovňou vrcholcov stromov. S ďalekohľadom
pozoruješ vtáky nečakane štartujúce do vzduchu
a ja sledujem cestu, približujúce sa nízke konáre
a raz zachránim vysokého Francúza pred
úderom do hlavy. Na rozdiel od ostatných ani
jeden z nás nefotografuje.

V

Kto by si to pomyslel?
Dievča s tuhým kresťanským
koreňom sedí po troch dúškoch saké
zvodne pripité v bare
a s bielymi nohami vyloženými vysoko a hrdo
na obdiv pre mňa z klobúka vyťahuje
ďalší príbeh.  Uvoľnené ako
nikdy predtým, dovolím si tušiť. A ak nás
dnes v noci niekto pozoruje
spoza rohu,
tak trochu hlučných
a trochu bohatých,
nech. Keď sa zasmeje nahlas,
čo nerobí veľmi často, žulové
steny vzdialeného chrámu praskajú
v základoch, ruleta sa točí, ja dvíham pohár
a v červenom prítmí
bez slov pripíjam.

VI

Dvere do tohto domu, posledného
vo svahu na pravej strane cesty z mesta
sa odomykajú
inak ako všetky predošlé, za ktorými
sme doteraz spali. Prehliadka spálne,
kuchyne a pracovne nás privedie
na vyvýšenú, veternú terasu. Na obzore
matka zem hoduje na zvyšnej pologuli
slnka. Teraz už viem, prečo sme roviny,
zaplavené ryžové polia a neskôr
kaučukové plantáže vymenili
za odľahlú provinciu Mondulkiri, kam
do vysokých kopcov vyhnali
prekvapujúco hladkú asfaltovú cestu. Niekde
vo svete sa možno tulipány zatvárajú
na dobrú noc, niekomu v daždi tečie strecha
na dvoch miestach a inde šelmy trhajú
mäso z kosti, ale tu moje severom nasiaknuté
líca, dnes výnimočne oholené, vítajú
altitúdu, ticho a nárazy vetra na terase domu,
ku ktorému sa dá dostať
iba prekročením roky nepoužívanej
pristávacej dráhy a dvoch smrteľných križovatiek.


25 November 2013

21 September 2013

v oslabení

Ak by  som mal 13 zlatých zubov
odpoveď by bola:
Určite stlač spúšť
a hlavne nebozkávaj na rozlúčku

Nezabúdaj, že môj príbeh je z druhej ruky
použitý a uchytaný
zakúpený v kšefte na dne
betónových schodov

A ak sa ďalší náhodou
čerstvo zatrepoce vo vetre

Hej

Kto je vítaný ochutnávať
            z tohtoročnej úrody? 

26 July 2013

rehabilitácia

Čo ľudstvu treba vo chvíli, keď
MESTO
ešte nezačalo bolestnú
rehabilitáciu po apokalypse
sobotnej noci? Čo potrebujeme
okrem udice a steny v prístave?

Nie sú to ryby, čo sa počíta, ale
ticho neznámych spoločníkov, s ktorými
zdieľame vyvýšené miesto nad vodou.

Nechaj svoju výbavu na moment nepoužitú,
opretú o betónový múr. Kilometre
dýchateľnej atmosféry rozostrujú
neznáme objekty, ktoré majú aj v diaľke
pre niekoho meno. Za sebou máš dedinu
s hrdým priečelím a jej ľuďmi. Pobrežná
stráž pripravená  na celodenný tréning.
Jedinci s ďalekohľadmi. Občasní zablúdenci
v týchto páchnucich končinách, aj ranný párik,
cez ktorý sa svetlo láme trochu inak. A keď
sa otočia a začnú kráčať preč, možno je čas
skúsiť znova ryby.

Preto sme vlastne tu. Lebo sme ranný národ
a prišli sme si uchmatnúť za hrsť pokoja
len pre nás.

náskok

Zo svojho podhubia
                V balení zo zajtrajších novín

Zo svojho prízemia
                So zlatou mrežou na dverách

Infikovaný
Polonahou citovou scénou
Vymrznutou do roviny zatemnených okien

Vyvrhnutý
                Na planinu
                                Znesvätenú kopancom do zubov

V réžii
                Kolabujúceho
Podvečerného svetla

Mám svet v tesnom závese

Napumpovaný včerajším:

1. Ginom
2. Sexom
3. Zásahom hasičskej brigády
4. Jedlom zadupaným do chodníkov

Mám svet v tesnom závese

                A pílim si pod zadkom konár

                               

15 June 2013

nočná mora

Aké to je zakrádať sa
čerstvo pred polnocou
zábleskmi cudzích
mikrospánkov? Aké
to je byť vykrádačom
snov?

13 June 2013

korenie života

V špendlíkovej hlavičke
zrazu
explózia raných inštinktov
nastavuje svetu svoje
pravé líce. Stovky
výstavných kusov
s číslami vypálenými
do hnedej pokožky
a uplakaného
podvedomia
vopred zmeškali
rozhovory
s matkou
prírodou, kde sa
prízvukuje,
že v mysliach
gigantov
sa hraničné kamene
nepočítajú.

11 April 2013

v Baltickom mori traja námorníci zožrali kapitána

Loď uviazla na zubatej plytčine
a odvtedy visel jeho život

na vlásku.Okvetie kedysi hrdej
vlajky mu prečítalo osud z dlane

stvrdnutej od lodných povrazov
a zvädlo na štíhlom stažni. Bol

to vlk vládnuci bičom
slaného vetra a prílivu

zrazu korunovaný
na potravu posledných dní, ktorý

životnú plavbu dokončil
v kaluži vlastnej krvi.

09 April 2013

príbeh

O piatej ráno,
po niekoľkých nesmelých
odbočkách zlým smerom,
pijeme prvú kávu
v nezdravo osvetlenej
letiskovej hale.

Nemohol
som len tak odísť. Tak tu
sedíme, krv pumpuje
cukor a kofeín

a odďalujeme moment
rozlúčenia, keď
vy traja spojíte sily
na ceste domov a ostane
za vami len rev
prúdových motorov.

Odídete s novými
príbehmi pre
svojich priateľov. S ďalšou
krajinou vyškrtnutou
zo zoznamu
a ja...

Ja vyjdem z budovy,
s ťažkými viečkami
ale pevnou rukou a rastúcim
opuchom
v hrudnom koši. Sadnem
opät za volant
a vyrazím na sever
za svojim potulným
životom.

Neskôr v ten istý deň,
v zablatenom lese preletím
cez riadidlá. To bude
môj let bez čísla,
bez revu motorov. Koniec
pre naš velký príbeh.

03 April 2013

05 March 2013

12 hodín v aleji zázrakov

Niektorí ľudia musia sedieť obkročmo
aby sa im medzi stehná zmestili
veľké ovísajúce pupky
a keď chcú vstať
nezdvihnú ich svaly brucha chrbta a nôh
ale ruky
Jedna tlačiaca váhu hore
a druhá lapajúca po čomkoľvek
dosť pevnom na pritiahnutie

Niektorí ľudia najskôr zalejú
instantnú kávu studeným mliekom
a až potom šálku dolejú vriacou vodou
Nerozpustené granule instantnej kávy
ostanú plávať na hladine nápoja
ktorý sa nerozhodol
do akého odtieňa hnedej
sa ošatiť

Niektorí ľudia rozprávaju toľko
že svojimi slovnými hnačkami
degradujú iných na súhlasné bábky
odobrujúce každé slovo ktoré
neprekročí prah
ich pozornosti
a prikyvujúc sa rozplývajú nad dúhou
chutí včerajšieho karí a studeného piva

A ja
zalisovaný do mikrosveta
plechovej konzervy
tu nie som aby som súdil

Iba vyberám detaily
ako jemné vlákna divej šelmy
spomedzi zubov

Najradšej v tichosti

20 February 2013

mapa hviezdnej oblohy


na odvrátenej strane jazera
ďaleko od dlhých tieňov
nemého brehu
a vlčích chodníkov
v kolíske deravej pramice
zimnica naťahuje ruky za veslom

15 February 2013

voodoo


Horúčosť pulzuje pod
kúskom kože na tvári
kde
piknik
rituálne aranžovaný
na vysušenom dubovom pni
pod maskovacou sieťou
v spoločnosti hlasov
obkolesený rovnými
vodnými plochami
a nočným hmyzom
priťahuje pozornosť
šeliem

Po prípitku začína
neskorá lekcia
pantomímy
Napodobňujú sa hlavne
traumy
torpéda
a tuberkulóza
ale nájdu sa aj takí
čo si zmyslia zahrať
lom svetla
alebo ťah dámou na D 4
alebo pomalú šteklivú
cestu kvapky potu
po ušnom laloku a jej
voľný pád na naleštenú
palubovku

Nakoniec vyhráva
akt č. 14

Grimasa po výstupe
vysokou východnou
stenou
a posledný výdych 

06 February 2013

hody


Nastal čas kŕmenia
Špagetový zázrak infikovaný
Loveckou sezónou
Odvisnutý na striebornom háku
Na treťom konci šnúry
Stále rozmnožuje incidenty
Na širokých bulvároch
Okoloidúci neprestávajú
Krútiť hlavami
Kým rozdáva vzdušné bozky
Ženy stoja s otvorenými ústami
Keď rozhadzuje ružové lupene
Chlapi odpľúvajú
Korenisté pľuvance
Vykúka z podhubia
Čerstvo zožatej generácie
Rozsievač láskavého teroru
A plodič dymových signálov
V krajoch bez horľavín  

23 January 2013

odpoveď


Na brehoch podzemných jazier

zo strachu pred zvlečenou haďou kožou

-pomočený -

kolenačky mapuješ svet ohorkov?

...

Nové zuby vo svetle dobre

      známeho súkolia

objavuj celou svojou nahotou


a kapitolu o pavučinách v ľavom 

      kúte budúcnosti

s iskrou v oku vynechaj

18 January 2013

keď z brán do podsvetia opadávajú visiace zámky


Posledná jazda výťahom bez hudby

Sa premieňa na šok

Na prízemí vytreli podlahu v predstihu

16 January 2013

na hranici bezpečného návratu


Pod zväčšovacím
sklom mám
svet vždy
spojený s
vodou. Čítal
som, že
utópia je
možná len  
na zdrobneninách  
zeme uprostred
oceánov. Vravíš,
že ma
pozývaš do
horúcich útrob
svojho korábu?

13 January 2013

prológ


       Prvé diery do mrakov žiadostivo
 vypálili silné pristávacie svetlá
  
      a za nimi ostal iba spálený uzol
spodnej vrstvy atmosféry

      čo ich vítalo nebolo vidieť
uväznené v zámotkoch tmy

      premietaných na dobové plátno
pretože dosadli na dávno

      zatvorenej dráhe v dávno
zabudnutú hodinu

      boli o oktávu vyšší a na vzduch
si nemuseli dlho zvykať

      po prebudení začali spisovať sny
každý so sladkou orechovou náplňou