kontúra ticha

keď rána sú mienkotvorné  
ticho počuteľné
priestor citeľný
srdce sa ozýva v spánkoch
a tlak klesá
choreografia horského
výstupu spočíva
v jednoduchosti kroku


v jasnom nesmrteľnom ráne
sú kontúry štítov dávno
zarezané do spopolnenej
oblohy
a topia sa v ohni
jagavého úsvitu


zdá sa
že ploské bochníky
bieleho chleba nás
bezpečne hrejú
na duši
a meditácia hlbokých
nádychov hrá prvé
husle v orchestri
tichom podlomených
kolien

atlas

farby
a zase
farby
explózia pastelových odtieňov
na vyprahnutom zvetranom
chodníku
riedka vegetácia
a ružový prach
sadajúci
na napnuté lýtka
a obnažené predlaktia
krajina suchá
            sypká
            a strmá  
na oko takmer bez života
ale v tieňoch
zhrbených stromov
s hlbokými vráskami
vrie voda na ďalší
pohár
sladkého čaju
krajina
vymalovaná bujnou
konverzáciou
čisto
mužskou
tajomnou
zahalenou
v nízkom oblaku
jazyka horalov
so stvrdnutými
pätami