kto už len

pokľakne k steblám trávy
oplodneným morbídnou rosou
a vystrčí jazyk k škrupine
telesa zemského?


v kóme okvetných lupeňov
železná ruda tvojich sifónových
očí vypĺňa praskliny vlhkosťou


na samom okraji prstenca v hrdle
prázdneho výkriku máš moje slovo
táto loď je beznádejne deravá

potopa omšového vína

Ak ti rukou potrasie genetická vada
Zápachu
A husacinou kŕmiš armádu cínových
Vojačikov
Krívajúcou pred mľasknutím štartovacej
Pištole
(Sekundová pauza)
Holou vetou obdarená mesačná
Pantomíma
Milostného aktu v nadživotnej
Veľkosti
Je vetrolamom z pečených
Gaštanov
Nad sadrovým odliatkom nervového
Zrútenia
Visí stále teplý odkaz so sicílskou
Kravatou
A po tom všetkom nám stačí krátka
Sezóna
Nerušených zimných
Spánkov
Tesne za panenskou deriváciou
Báseň
Sa dá ukončiť iba kuričskými
Skúškami