Čo ľudstvu
treba vo chvíli, keď
MESTO
ešte nezačalo
bolestnú
rehabilitáciu
po apokalypse
sobotnej
noci? Čo potrebujeme
okrem udice a
steny v prístave?
Nie sú to
ryby, čo sa počíta, ale
ticho neznámych
spoločníkov, s ktorými
zdieľame
vyvýšené miesto nad vodou.
Nechaj svoju
výbavu na moment nepoužitú,
opretú o betónový
múr. Kilometre
dýchateľnej
atmosféry rozostrujú
neznáme
objekty, ktoré majú aj v diaľke
pre niekoho
meno. Za sebou máš dedinu
s hrdým
priečelím a jej ľuďmi. Pobrežná
stráž
pripravená na celodenný tréning.
Jedinci s ďalekohľadmi.
Občasní zablúdenci
v týchto
páchnucich končinách, aj ranný párik,
cez ktorý sa
svetlo láme trochu inak. A keď
sa otočia a začnú
kráčať preč, možno je čas
skúsiť znova
ryby.
Preto sme
vlastne tu. Lebo sme ranný národ
a prišli
sme si uchmatnúť za hrsť pokoja
len pre nás.
