kolaudácia

a ty stále tvrdíš
že samota nie je podmienená slzami


že slzy sú konečné
dovoľ mi oponovať v čisto


teoretickej rovine
hlásim sa zo špinavého


sedadla vlakovej súpravy
čo škrípe zubami v oblúkoch


dovoľ mi povedať že
kolaudácia lásky je takmer


nesmrteľná
chcem ti len oznámiť


že tie najviac uchytané kľučky
sú na dverách do raja

tykadlá

pod nadvládou jednej
intímnej partie


v medovom svetle štíhlych
sviec


rozprestrel krídla
oceán


cez jeho okraje pozvoľna
vyčnievajú do odľahlých
kútov sveta tykadlá
objemných radovánok


všetko je bolestne komické


leto


aj ľudia
ktorí dávno zhodili z ramien
posledné zábrany


na uzde ostáva
len hŕstka tých čo nad pahrebou
číta budúcnosť
v geometrii hviezd