Ako na nový rok...

Hneď od rána som mal pocit, že treba urobiť niečo špeciálne, konštruktívne, výnimočné, pamätihodné, originálne,  hrdinské. Niečo, na počesť čoho by ľudia písali rozsiahle básne a divadelné hry. Niečo, z čoho by naskakovala husia koža a ježili sa chlpy na rukách. Niečo podstatné, na čo by sa spomínalo, čo by sa oslavovalo, zapísalo sa do histórie. Niečo, čo by malo takzvaný cveng, čokoľvek už to znamená. Niečo, čo by ma zaradilo k velikánom svetových dejín a k nohám zložilo zástupy žien. Niečo, za čo sa rozdávajú vavrínové vence a zlaté metály. Za čo sa nosí na rukách. Čo sa ospevuje v dlhých ódach. Niečo, čo by zo slávnych generálov urobilo cínových vojačikov. Niečo neopakovateľné.   A tak som hneď ráno vydrhol hajzlovú misu.

Trondheim

List do budúcnosti

Do skorého rána študujem čiernobiele ilustrácie zvlneného terénu bez lesného porastu. Bez jediného stromu. Voda steká zo svahov v nespočetných prúdoch. Asfaltové cesty ešte stále existujú. Hladím do blízkej budúcnosti a vidím sám seba pozerať do spätného zrkadla, ktoré odráža posledné momenty života všetkých zbytočností, ktoré za jazdy pokojne hádžem von oknom. Toto v žiadnom prípade nie je scéna z filmu. Tam by som musel mať oveľa dlhšie vlasy, ktoré by boli hračkou pre vietor.  

Oholiť som potreboval už pred týždňom. Možno zhodiť starú kožu a prepracovať zopár teórií o nepriestrelnosti morálky, ktorá pripomína riedku polievku odstavenú z ohňa. Tuk zliaty do jediného mastného oka diktátorsky deformuje líniu medzi čiernou a bielou.  Spolu s teplom v hrnci sa vytráca aj vôňa. Zelenina mdlo klesá k pripálenému dnu.

Každý  večer mi do uši plynie kontrast medzi príbehmi moderného sveta vyrozprávanými nástrojmi doby minulej. Sústredím sa na fázy, do ktorých sú pozliepané dni s podobnou náladou. Na jednotlivé periódy, počas ktorých sa rozbehneme vždy na inú stranu sveta. Okrem toho v pamäti ostáva krvavá stopa po dňoch, keď sa prehupneme medzi dvomi fázami.

Ešteže asfaltové cesty stále existujú.

animals

Morning View

Ruiner

Budeš potrebovať jednu miestnosť. Na rozmeroch veľmi nezáleží, hlavne aby si mohol slobodne dýchať. Najlepšie garáž alebo dielňu oddelenú od akejkoľvek inej zástavby. Izolovanú ako ostrov masírovaný vlnami z každej svetovej strany. Iba vo vyšponovaných vlnách s bielymi čapicami sa dá čítať budúcnosť. Ďalej budeš potrebovať veľké, ťažké kladivo.

Choď na to pomaly. Všetko má svoj čas. Postav kladivo pred vchodové dvere na betónový chodník a daj mu čas na rozmyslenie. Možno na seba vezme zodpovednosť výberu, zodpovednosť rozhodnutí. Teraz môžeš robiť, čo len chceš. Ostaň stáť vedľa neho a zapáľ si. Zdieľaj vzájomnú prítomnosť bez slov. Ak ti to pomôže, choď na cestu okolo sveta.  Alebo sa vráť do svojho domu, hoď ženu na posteľ a prikry ju svojimi krídlami. Alebo sa hneď pusti do roboty. Nič nie je zakázané, ale ak dopraješ nástroju oddych, získaš čas na ostatné prípravy. Drina nikam neujde. Ak príde obdobie dažďov, vyjdi do nečasu s dáždnikom. Postav sa k svojmu kladivu a ochráň ho pred vodou. Daj sa s ním do reči. Určite neoľutuješ.

Choď na krátku ale pozornú prechádzku okolo svojho budúceho miesta. Obzri si ho z každej strany. Pozoruj okolie. Opíjaj sa rozdielnym výhľadom od každého rohu stavby a porovnávaj intenzitu zážitkov. Opakuj tak dlho, ako len treba. Rob veľa prestávok. Aj keď iba čakáš, nezabudni odpočívať.

Už to cítiš? Vieš kam smerujeme? Máš pripravené kvalitné drevo na okenný rám a tabuľu skla. Čakáš na finálny impulz. Nakoniec si možno vyberieš úplne inú stenu ako si pôvodne zamýšľal, ale chytíš kladivo do oboch rúk a začneš búšiť. Z celej sily, neúnavne ako dobre nakŕmený parný stroj. Teraz nie je čas na šetrenie energiou. Toto je boj na život a na smrť. Stojíš naširoko a svaly v celom tele pri každom náraze zavibrujú. Stena mizne. Pomaly! Kladie odpor, ale nenávratne sa rúca. Tehlu po tehle vybúraš von ako zuby súpera v zápase ťažkej váhy. Si rozzúrený býk, ktorý práve vyhodil toreadora do horúceho stredomorského vzduchu.

Cez ruiny vstúpiš do miestnosti a otočíš sa. Ten výhľad! Si unavený, ale pripravený hneď zaskliť dieru.

Alebo ju znova zamuruješ? 

Ben Nevis