trinidad

lago de atitlán

Sem ľudia neprichádzajú za slávou, ale

zadriemať na priečelí domov so žltou

fasádou a dlhým, krémovým výhľadom

do budúcich životov. S kurzom ležérne

nastaveným medzi kónické telá

vyčerpaných sopiek ďaleko do ilúzie

statických mrakov. Spoločným

menovateľom na všetky svetové strany

roztrúsených horských komunít je jazero

s kotviskami pre jemnozrnné povahy,

dlhými popoludniami v húpacích sieťach,

s akvarelmi na stenách a živou hudbou.

So zvukom bubnov v životom osladenej,

teplej noci a spevom vyhraných strún

v  uliciach vytesaných do čarovných

vulkanických hôr. Spojenie hlbín

a desivých mrakov kypiacich cez vrcholce

ostrých kopcov a zároveň padajúcich

k hladine, na ktorej je lodná doprava

roztancovaná sladkovodnými vlnami

zdvihnutými poobednou siestou. Tá

je iba priateľskou radou zhora a vonia

zvyškami ranných snov tesne pred

prebudením. V nej objavujem brány

do vzrušujúcich zákutí nečinnosti

a vitálnu disciplínu dňa a noci. Tie

nedobitné pevnosti zdravého rozumu.

Líham skoro a budím sa skoro  so slnkom.  

Dávno predtým ako viróza obchodu

rozbije hladinu a rozkošné ticho sediace

na úpätí svahov, plávam vo vodách

jazera Atitlán. 

pipina

špicaté cecky
večery pri telke
v garáži fáro 
a rozum v kabelke

malá fatra

santa cruz la laguna

Pred zotmením a večerou je čas

na poslednú vychádzku. Chodník

je vydláždený tmavým kameňom

posadeným do štedrého betónového

lôžka. Schody sú vysoké, strmé a hustý

les mi pod nohy vrhá posledné tiene

dneška. Týmto smerom kráčam prvýkrát.

Chodník sa napojí na hlavnú ulicu kus

pod malým, betónovým námestím

s dvomi basketbalovými košmi a bielym

kostolom. Dve mužstvá s hráčmi

rôzneho veku používajú oceľové

konštrukcie košov ako futbalové

brány. Hrá sa s gumenicou, v rifliach,

nedeľných košeliach alebo tričkách bez

rukávov a povinných šiltovkách.

Nedostatok výbavy je prevážený

vášnivou hrou, smiechom, zábavou

a bezbrehou chuťou skórovať predtým,

ako sa slnko úplne stratí z obzoru.

Na ihrisku bez čiar, ohraničenom iba

stenami domov sa hrá so zápalom

dvanásťročných banditov na ospalých 

dedinských uliciach. 

bod g

invázia koreňovej zeleniny

Jesenný rozhovor so špinou za nechtami

sa začal neskorým úderom na bubon.

Som rozpredaný

           AKO

tmavé kruhy pod očami počas prvej

rannej inhalácie v spolku skysnutých

nepriateľov, stojac za betónovou stenou.

           AKO

vyziabnutá šľapka s vyhladovaným bruchom

a čepeľou v kabelke, korunovaná

zákonom ulice. S dobre naolejovanými

snami dávno zostrelenými z obzoru

jedovým šípom tvrdej meny.

            AKO

zubaté hrdlo fľaše v ruke strapatého

vagabunda s hnilým chrupom v bojovom

postoji.

Mamutie sily širokých ramien vyšponovaných

k dokonalosti, maskované v čiernych

oblekoch s kravatami ťahajú za šnúry

v ďalšej recyklovanej tragédii. Dobrovoľné

čakanie na porážku s cukrovou polevou

zo mňa robí iba vyhorenú sviecu na prázdnom stole

pre dvoch, neplodnú tmu a poslednú bodku

v záverečných titulkoch.