Chillout in Tallinn

***

Zvláštne! Je príjemné vidieť stromy, ale s pevnou pôdou pod nohami vždy zavetrím momenty kvílivej neistoty. Cez okná pomalého taxíku majú ulice zostarnutý odtieň. Postavy promenádujúce sa po chodníkoch majú určite svoj cieľ, ktorý je pre mňa čudne vzdialený, rozmazaný v živej hmlovine prístavného mesta.

Cestujeme bez slov, každý do svojho napoly opusteného príbytku. Mala by z nás sršať neudržateľná radosť? Na tento deň sme čakali a teraz nevieme uchopiť jeho skutočnosť. Pestrá paleta možností má na nás zdrvujúce účinky. Možno je to rutinou, z ktorej sme práve vypadli. Zosypali sa zo vzduchu rovno do tohto mlynca na mäso. Akoby nám sloboda zviazala ruky.

Cestou sa pokúšam nájsť záložku, pod ktorou je zoznam vecí čakajúcich na moje vrelé pozdravy a pohladenia.

Zámok na ťažkých vchodových dverách kovovo mľaskne a chodba za nimi znova neponúka žiadne privítanie. V izbe bez protestov čakajú polomŕtve kvety. Ich záchranu hneď napúšťam do veľkého pivového pohára, na ktorom ostali odtlačky mastných prstov spred dlhých týždňov. Dôkaz, že som na správnom mieste.

Za posledné mesiace som vystriedal toľko postelí, že keď ma v noci tlačí mechúr a konečne naberiem silu vstať, neviem, ktorou stranou vyliezť z postele. Netuším, či ležím na vrchnej alebo spodnej. Premýšľam, ktorým smerom je tentoraz záchod. Často neviem, kto spí podo mnou. Alebo nado mnou?

Chladnička je prázdna. Dnes to bude bez večere. Zajtra bez raňajok.

Loch Muick

Aberdeen

Bothy

Rozprávalo sa málo a potichu. Namiesto ľudských hlasov sme nechali hovoriť plamene mdlo oblizujúce vlhké drevo, ktoré strašili svojou zraniteľnosťou a predstavou zániku. Možnosť kolapsu bola stále prítomná. Trpezlivo sme hľadeli do žeravých pekiel oranžovej pahreby a poháňali oheň túžbou po nekonečnosti podobných momentov. Z ohňa šlo málo tepla, ale to bolo jedno, lebo jeho energia nás pohltila viac ako kedykoľvek predtým. Pretože v týchto dňoch oheň nie je samozrejmosťou tak ako kedysi.

Cez hrubé kamenné steny dnu neprenikal žiaden zvuk, ale keď sme vychádzali von fajčiť voňavý tabak, prúdmi vetra sa smerom k vode nieslo čosi krajšie ako ticho. V letných mesiacoch je noc iba karikatúrou dlhých hodín zimnej temnoty. Tak to tu chodí. V pološere sme očami kĺzali po tmavej línii skál na druhej strane pokojného jazera. Skúšali sme studenú vodu. Po každej cigarete sme sa vrátili k polomŕtvej pahrebe a znova bojovali o jej život. Potom sme vreckovým nožom krájali poľský boczek na veľké kusy a zapíjali ho Taliskerom. To len pre efekt údenej slaniny.

Po polnoci sa ukázalo, že drevo, ktoré som najviac podceňoval horelo najlepšie. Ubúdalo veľmi rýchlo.

Keď si ostatní chystali lôžka na tvrdej, drevenej podlahe ešte raz som vyšiel von, do zimy, spočítať všetky metafory, ktoré tam život ponúkal.

Judy

Dobré ráno Severné more

7:00 COSLRival  z Judy. V pozadí KL Brisfjord.