mapa hviezdnej oblohy

na odvrátenej strane jazera

ďaleko od dlhých tieňov

nemého brehu

a vlčích chodníkov

v kolíske deravej pramice

zimnica naťahuje ruky za veslom

voodoo

Horúčosť pulzuje pod

kúskom kože na tvári

kde

piknik

rituálne aranžovaný

na vysušenom dubovom pni

pod maskovacou sieťou

v spoločnosti hlasov

obkolesený rovnými

vodnými plochami

a nočným hmyzom

priťahuje pozornosť

šeliem

Po prípitku začína

neskorá lekcia

pantomímy

Napodobňujú sa hlavne

traumy

torpéda

a tuberkulóza

ale nájdu sa aj takí

čo si zmyslia zahrať

lom svetla

alebo ťah dámou na D 4

alebo pomalú šteklivú

cestu kvapky potu

po ušnom laloku a jej

voľný pád na naleštenú

palubovku

Nakoniec vyhráva

akt č. 14

Grimasa po výstupe

vysokou východnou

stenou

a posledný výdych 

hody

Nastal čas kŕmenia

Špagetový zázrak infikovaný

Loveckou sezónou

Odvisnutý na striebornom háku

Na treťom konci šnúry

Stále rozmnožuje incidenty

Na širokých bulvároch

Okoloidúci neprestávajú

Krútiť hlavami

Kým rozdáva vzdušné bozky

Ženy stoja s otvorenými ústami

Keď rozhadzuje ružové lupene

Chlapi odpľúvajú

Korenisté pľuvance

Vykúka z podhubia

Čerstvo zožatej generácie

Rozsievač láskavého teroru

A plodič dymových signálov

V krajoch bez horľavín  

odpoveď

Na brehoch podzemných jazier

zo strachu pred zvlečenou haďou kožou

-pomočený -

kolenačky mapuješ svet ohorkov?

...

Nové zuby vo svetle dobre

      známeho súkolia

objavuj celou svojou nahotou

a kapitolu o pavučinách v ľavom 

      kúte budúcnosti

s iskrou v oku vynechaj

keď z brán do podsvetia opadávajú visiace zámky

Posledná jazda výťahom bez hudby

Sa premieňa na šok

Na prízemí vytreli podlahu v predstihu

na hranici bezpečného návratu

Pod zväčšovacím

sklom mám

svet vždy

spojený s

vodou. Čítal

som, že

utópia je

možná len  

na zdrobneninách  

zeme uprostred

oceánov. Vravíš,

že ma

pozývaš do

horúcich útrob

svojho korábu?

prológ

       Prvé diery do mrakov žiadostivo

 vypálili silné pristávacie svetlá

  

      a za nimi ostal iba spálený uzol

spodnej vrstvy atmosféry

      čo ich vítalo nebolo vidieť

uväznené v zámotkoch tmy

      premietaných na dobové plátno

pretože dosadli na dávno

      zatvorenej dráhe v dávno

zabudnutú hodinu

      boli o oktávu vyšší a na vzduch

si nemuseli dlho zvykať

      po prebudení začali spisovať sny

každý so sladkou orechovou náplňou