kampuchea

v oslabení

Ak by  som mal 13 zlatých zubov

odpoveď by bola:

Určite stlač spúšť

a hlavne nebozkávaj na rozlúčku

Nezabúdaj, že môj príbeh je z druhej ruky

použitý a uchytaný

zakúpený v kšefte na dne

betónových schodov

A ak sa ďalší náhodou

čerstvo zatrepoce vo vetre

Hej

Kto je vítaný ochutnávať

            z tohtoročnej úrody? 

rehabilitácia

Čo ľudstvu treba vo chvíli, keď

MESTO

ešte nezačalo bolestnú

rehabilitáciu po apokalypse

sobotnej noci? Čo potrebujeme

okrem udice a steny v prístave?

Nie sú to ryby, čo sa počíta, ale

ticho neznámych spoločníkov, s ktorými

zdieľame vyvýšené miesto nad vodou.

Nechaj svoju výbavu na moment nepoužitú,

opretú o betónový múr. Kilometre

dýchateľnej atmosféry rozostrujú

neznáme objekty, ktoré majú aj v diaľke

pre niekoho meno. Za sebou máš dedinu

s hrdým priečelím a jej ľuďmi. Pobrežná

stráž pripravená  na celodenný tréning.

Jedinci s ďalekohľadmi. Občasní zablúdenci

v týchto páchnucich končinách, aj ranný párik,

cez ktorý sa svetlo láme trochu inak. A keď

sa otočia a začnú kráčať preč, možno je čas

skúsiť znova ryby.

Preto sme vlastne tu. Lebo sme ranný národ

a prišli sme si uchmatnúť za hrsť pokoja

len pre nás.

náskok

Zo svojho podhubia

                V balení zo zajtrajších novín

Zo svojho prízemia

                So zlatou mrežou na dverách

Infikovaný

Polonahou citovou scénou

Vymrznutou do roviny zatemnených okien

Vyvrhnutý

                Na planinu

                                Znesvätenú kopancom do zubov

V réžii

                Kolabujúceho

Podvečerného svetla

Mám svet v tesnom závese

Napumpovaný včerajším:

1. Ginom

2. Sexom

3. Zásahom hasičskej brigády

4. Jedlom zadupaným do chodníkov

Mám svet v tesnom závese

                A pílim si pod zadkom konár

                               

nočná mora

Aké to je zakrádať sa

čerstvo pred polnocou

zábleskmi cudzích

mikrospánkov? Aké

to je byť vykrádačom

snov?

korenie života

V špendlíkovej hlavičke

zrazu

explózia raných inštinktov

nastavuje svetu svoje

pravé líce. Stovky

výstavných kusov

s číslami vypálenými

do hnedej pokožky

a uplakaného

podvedomia

vopred zmeškali

rozhovory

s matkou

prírodou, kde sa

prízvukuje,

že v mysliach

gigantov

sa hraničné kamene

nepočítajú.

v Baltickom mori traja námorníci zožrali kapitána

Loď uviazla na zubatej plytčine
a odvtedy visel jeho život

na vlásku.Okvetie kedysi hrdej
vlajky mu prečítalo osud z dlane

stvrdnutej od lodných povrazov
a zvädlo na štíhlom stažni. Bol

to vlk vládnuci bičom
slaného vetra a prílivu

zrazu korunovaný
na potravu posledných dní, ktorý

životnú plavbu dokončil
v kaluži vlastnej krvi.