Zápisky z Janice

Po dlhej ceste bol v kabíne nakumulovaný dostatok tepla. Zastali na malom, rozoranom parkovisku. S blížiacou sa polnocou už tma nemohla viac zhustnúť. Šofér otočil kľúčom do polohy stop a vibrácia sa s miernym trhnutím zastavila. V aute nebolo počuť nič okrem hudby a pravidelného, hlasného dýchania cez kedysi rozbitý nos. Sedeli bez pohnutia, až kým nedohrala posledný skladba a prehrávač napoly vypľul CD-čko zo svojich útrob. Znova potočil kľúčom a stiahol obe predné okná. Šum vĺn pripomenul, že temnota pred nimi, bez jediného svetla, je zvlhčená oceánom. Do auta zablúdil ostrý, studený vzduch. Šofér na kolenách ubalil dve cigarety a jednu podal vedľa. Ozvalo sa syčanie otváranej plechovky ukončené známym, mäkkým prasknutím. Šofér odmietol ponúkaný hlt piva. Ďalej sedeli bez slova, fajčili a cítili ako sa im energia oceánu rozlieva po prudko vyspádovaných čiarach života.