Do postele nejdem pred siedmou ráno. Spím so štuplami v ušiach. Celú noc čakám s hlavou zahrabanou v mravenisku jedovatých hlasov, pokušení, túžob a odriekaní. Vysedávam v zasmradených miestnostiach bez okien, inhalujem cudzie prdy a nedobrovoľne načúvam všetkým prirodzeným zvukom sprevádzajúcim trávenie. Pracujem v noci. Tak ako som sa prvé štyri šichty nezastavil, teraz už druhú sedím. Navlečený v mastnom, navlhnutom overale čakám. Minulú noc som napočítal 184 schodov a 30 plošín vysvietených na obzore. Systém mám surovo naburaný obráteným režimom. V noci takmer nejem. Prežívam na polievke a horkom čaji. Ešte týždeň a spriesvitniem. Občas to tak skutočne je. Telesná schránka z nalešteného skla. Možno aj bez škrabancov. Niekoľko hodín sme šli na záložný prúd. Bez ventilácie sa toto miesto premieňalo na peklo. V izbe mám televízor, na ktorom od môjho príchodu zasvietila jedine červená kontrolka.
No comments:
Post a Comment