13 January 2012

*

Vysnívala mi chodník
Ten čo vedie na okraji zrázu
Ťažkú hmlu, v ktorej sa stráca z dohľadu
Pridala vysoké topánky, fľašu s vodou
a odkaz načarbaný na starej, zožltnutej mape: Brať ju so sebou vraj nemalo zmysel

Cestou som prešacoval útroby cudzích poštových schránok
Snažil sa nahmatať stopy logických súvislotí
Ale namiesto nich len stojatú dažďovú vodu, hrdzu a pavučiny, v ktorých sa nezachytila žiadna nápoveda

Iba ozvena jej horúčkovitej snahy, s ktorou mi vysnívala úzke dvere cez zvukovú bariéru do miestnosti, kde tlmené svetlá, kamenná podlaha a drevená dekorácia ručne natretá bezfarebným lakom zvýrazňovali jej boky v čiernobielych bodkovaných šatoch

Vysnívala mi mystické ľadové pláne, o ktorých som jej nikdy nerozprával

3 comments:

Evisulaba said...

like

opiatik said...

Dik!

jak Borat: I liiiike! :-D

Evisulaba said...

bez tych plaviek ovsem