10 June 2014

v oku ihly


Ak sa mám prebudiť do
bielych perín sedliackeho

             rána tak najradšej hneď.
             Odľahčený o tesné

objatia brušných
tanečníc a s egom

             zúženým na minimum.
             Po všetkých rokoch

zlatokopeckej ignorácie
v suchom teritóriu

             bodliakov sa tajne
             skĺznuť oblinami

jazerných hlbín
a stiahnuť so sebou

             každý polotovar
             svetskej slávy 

aj rozlámanú obruč
pohodlných večerov.

             Pod posledným
             schodom východnej

veže v zívajúcom
oku ihly potom

             vypátrať ťažisko vlastnej
             kompozície. Vlastnej tváre


štedro zasolenej v prázdnej
obálke doživotného kankánu.

No comments: