Po prekročení brány
do vlhkého lona vlastnej idiocie
sa držím nízko v zákryte
pred zrakom ulice
Natiahnutý na šedom koberci
s dotykom prievanu na holom
bruchu mám koreň cudzieho
nosa tesne pritlačený k pravému
spánku a so slinami sladkých lží
okolo úst vyhlasujem bankrot
Odvisnutý na vlákne spoteného
rána vo svetle vlastných slabostí
vyhlasujem bankrot morálke
No comments:
Post a Comment