pokľakne k steblám trávy
oplodneným morbídnou rosou
a vystrčí jazyk k škrupine
telesa zemského?
v kóme okvetných lupeňov
železná ruda tvojich sifónových
očí vypĺňa praskliny vlhkosťou
na samom okraji prstenca v hrdle
prázdneho výkriku máš moje slovo
táto loď je beznádejne deravá
No comments:
Post a Comment