Celé to začalo úplne nevinne. Tak ako všetko. Našťastie to neskončilo katastrofou alebo takmer apokalypsou ako sa skončí veľa vecí. Celé to začalo kdesi na kopci, iba niekoľko dní pred tým ako to definitívne skončilo v trnavskom kostole. A skončilo to pekne otravným a bezvýznamným brechotom akejsi starej kundy.
Začalo to takto: Už tretí rok v rade šlapem deň pred veľkolepou silvestrovskou nocou do kopca. Púšťam sa do reči s P., ktorého som zas rok nevidel. Naše tempo je nevinné tak, ako všetko ale zvyšok partie aj tak nechávame stovku metrov pod sebou. Na rázcestí zastaneme a čakáme na ostatných. Medzičasom nás náhodný turista naleje fernetom a ďalší čímsi červeným, silným ale lahodným. Okrem toho nás ešte stačili poučiť, že hore svieti slnko a je tam krásne. Tak sme prestali čakať a znova vyrazili aby sme nezmeškali ani sekundu. Vtedy sme s P. začali debatovať o muzike a hneď z neho vypadlo, že má o tri dni koncert v Trnave a zo mňa obratom vypadlo, že sa tam určite uvidíme.
Skončilo to takto: Pôvodný zámer odviesť sa do Trnavy autobusom sa rýchlo zmenil na rodinný výlet a tak v nedeľu poobede kormidlujem smer TT. Vpochodujem do Kostola Sv. Jakuba, kde sa má koncert už už začať. Spoza chrbta sa na mňa zrazu vysype za kýbeľ blablablačapicudolezhlavyhavhavhavhavvrrrrrhavhavhav! Hav! Čo je, hej?! Otočím a kukám a cítim ako ma pár oči pribil ku krížu na stene. Ani dobrý deň, ani prd! Zložím pokrývku hlavy a pokorne si sadám do lavice.
Výsledok: Naivne som si myslel, že sme si pred Bohom všetci rovní. S čapicou alebo bez čapice.
04 January 2011
Metamorfózy
Ak by som mal podstúpiť proces absolútnej a konečnej premeny a stať sa zvieraťom(nie zverom lebo medzi tým je rozdiel), neváhal by som. Ideálne by potom bolo, mať štyri nohy, hebký kožuch, dlhé fúzy, pružné telo, krásne oči a deväť životov. Na farbe nezáleží. Vedieť rýchlo behať, skákať a liezť po stromoch. Mať miesto vo veľkom teplom dome s výbehom do záhrady a občas aj ďalej, za plot, do sveta, medzi kocúrov.
No a keby ma náhodou počas mutácie postretlo toľké šťastie a možnosť vyberať si, určite by som za svojho pána chcel pokojného voľnomyšlienkara so sklonom k drogovým experimentom, celovíkendovým úletom v tmavých lesoch a možnosťou vypnutia mechanizmu zodpovednosti.
Žil by som až v desivej spokojnosti v tichej dedinke, za ktorou už nie je nič ani len koniec sveta. Spával na výkonnom, vibrujúcom subwooferi, dopoval sa mliekom a kvalitným noisom.
No a keby ma náhodou počas mutácie postretlo toľké šťastie a možnosť vyberať si, určite by som za svojho pána chcel pokojného voľnomyšlienkara so sklonom k drogovým experimentom, celovíkendovým úletom v tmavých lesoch a možnosťou vypnutia mechanizmu zodpovednosti.
Žil by som až v desivej spokojnosti v tichej dedinke, za ktorou už nie je nič ani len koniec sveta. Spával na výkonnom, vibrujúcom subwooferi, dopoval sa mliekom a kvalitným noisom.
12 December 2010
11 December 2010
o radosti
Hmla sa držala nízko od skorého rána
Keď po zotmení opúšťali stíchnutý a vyľudnený prístav
premrznutí a málo reálny pre zvyšok sveta
obaľovala okraje sobotných vízií
ktoré snívali s otvorenými očami
V izbe čakala studená večera a voda z kohútika
výhľad cez okná
ospalo zívajúce
na zátopové pláne
obrastené vysokou trávou
Počas cesty nehovorili
iba sa rozpúšťali
v tlmenom dunení
dieselového motora
strácali hmotu
a dúfali
že radosť ich v hmle nebude slepo obchádzať
Keď po zotmení opúšťali stíchnutý a vyľudnený prístav
premrznutí a málo reálny pre zvyšok sveta
obaľovala okraje sobotných vízií
ktoré snívali s otvorenými očami
V izbe čakala studená večera a voda z kohútika
výhľad cez okná
ospalo zívajúce
na zátopové pláne
obrastené vysokou trávou
Počas cesty nehovorili
iba sa rozpúšťali
v tlmenom dunení
dieselového motora
strácali hmotu
a dúfali
že radosť ich v hmle nebude slepo obchádzať
Subscribe to:
Posts (Atom)