bod g

invázia koreňovej zeleniny

Jesenný rozhovor so špinou za nechtami

sa začal neskorým úderom na bubon.

Som rozpredaný

           AKO

tmavé kruhy pod očami počas prvej

rannej inhalácie v spolku skysnutých

nepriateľov, stojac za betónovou stenou.

           AKO

vyziabnutá šľapka s vyhladovaným bruchom

a čepeľou v kabelke, korunovaná

zákonom ulice. S dobre naolejovanými

snami dávno zostrelenými z obzoru

jedovým šípom tvrdej meny.

            AKO

zubaté hrdlo fľaše v ruke strapatého

vagabunda s hnilým chrupom v bojovom

postoji.

Mamutie sily širokých ramien vyšponovaných

k dokonalosti, maskované v čiernych

oblekoch s kravatami ťahajú za šnúry

v ďalšej recyklovanej tragédii. Dobrovoľné

čakanie na porážku s cukrovou polevou

zo mňa robí iba vyhorenú sviecu na prázdnom stole

pre dvoch, neplodnú tmu a poslednú bodku

v záverečných titulkoch.

nerovnica

Horúci kúpeľ o štvrtej popoludní

Druhý gin a tonik postavený na okraji vane

Para a odlepená tapeta v hornom rohu

Mi ukazujú chrbát

Stoporené, nemé čakanie na telefonát

Na večer, ktorý bude zámienkou nespustiť

Paľbu

Na koniec všetkých snov

A na ďalšiu rannú sebanenávisť

Dnešná siesta je sabotovaná

Zdrapmi slobodnej vôle

Tým strašným privilégiom

Západu s nízkotučnou diétou

Na elektrickom grile

A kozmopolitnou pretvárkou

Na barovej stoličke

Iba frakciou toho, čo mohlo byť,

Ak by ma nezlomila prízemná vôňa

Života v tíšinách

Čo chýba tejto nerovnici?

Srdce

A trocha oplzlej fantázie

A možno iba jeden vopred prehraný

Pästný súboj

aparát

Cez lomenú škáru
s pŕhlivými hranami
uniká z predsiene
búrkových mrakov
škrípanie zubami

Kto sa včera okradol

o schopnosť plávať
v nehmotnom
prílive vzdušných
bozkov

              Kto sa ulakomil
              Slepo a naivne

Teraz zúfalo

kontruje
aparátom
zadymených
klamstiev

 

bankrot

 

   Po prekročení brány

do vlhkého lona vlastnej idiocie

sa držím nízko v zákryte

pred zrakom ulice

   

   Natiahnutý na šedom koberci

s dotykom prievanu na holom

bruchu mám koreň cudzieho

nosa tesne pritlačený k pravému

spánku a so slinami sladkých lží

okolo úst vyhlasujem bankrot

         

         Odvisnutý na vlákne spoteného

         rána vo svetle vlastných slabostí

         vyhlasujem bankrot morálke

tobogán

V letnom slnku

ako z pohľadníc,
zodrime si kožu
zo zadníc.

rozhľadňa

                         V priehľadnom čreve výstražnej píšťaly
štíhlej a ľadovo sklenenej

   aj pod gilotínou svetelných rokov
cíťme spolu beztiaž a záchvat triašky
   v končekoch prstov. Hneď vedľa miesta  
kde korení začiatočné písmeno blížiacej sa

   osobnej katastrofy v červenej košeli

s holými nohami a 
   šálkou kávy na poslednom riadku finálneho rozsudku