Ziggy a Kondor kľučkovali dole ulicou ako dvaja námesačníci, náhodne chytení do pazúrov sobotného popoludnia. Chodníky oslizené celodennými prehánkami ich viedli k centru, priamo do pažeráka neodvratnej katastrofy. Len niekoľko minút predtým ich na chodník vypľuli vchodové dvere najstaršieho baru v meste. Na skoré sobotné popoludnie mali slušne pod čapicou a ich otravná prítomnosť prekážala obrovskému černochovi za barovým pultom.
Ich vzájomné priateľstvo bolo veľkou neznámou pre všetkých spoločných priateľov, roztrúsených po každej mokrej štvrti, ktorými bolo mesto bohato obrastené a pôsobilo veľké zmätenie blízkeho okolia kdekoľvek sa spolu objavili. Že sa po miestnych putikách vyskytovali pomerne často vedeli všetci.
Ziggy s malým záujmom študoval na miestnej univerzite a bez väčších problémov dokázal nájsť bočné cestičky a nenápadne preplávať cez dva ročníky. Na časté záťahy si privyrábal ako predavač v klampiarskom obchode. Znudene strihal pláty plechu a predával podobné sračky. Veľa toho nebolo. Blázniví zákazníci sa zväčša začali hrnúť tesne pred koncom šichty a tak celé dni sledoval filmy a odsúval povinnosti. Šport ho nezaujímal. Občas sklátil niektorú zo svojich naivných spolužiačiek.
Kondor bol z iného súdka. Tlsté nožiská mal skrivené do X a s každým krokom sa mu stehná šuchtali o seba až vznikalo pekelné trenie. Pri chôdzi pred sebou nosil chlpatý bachor. V Huxleyho Prekrásnom novom svete by ho vzhľad stiahol na samé dno spoločnosti a intelekt by bol iba ťažkou guľou na nohe. Zamestnávala ho miestna pošta, kde sa okrem roznášania listov na prehnitom skútri dostal na post maskota.
Smerovali do centra a aby nepútali zbytočnú pozornosť, pustili sa prvou skratkou, ktorá sa im ponúkla. Za druhým rohom Kondor zdrapil Ziggiho za rukáv vypranej košele a zastavil. Ukázal na druhú stranu ulice, kde tlstý mäsiar umýval presklený výklad svojho obchodu. Mastná, krvavá zástera z neho robila skutočné fúzaté monštrum.
,,Ty kurva“, zachrapčal Kondor a keď k nemu Ziggy nechápavo obrátil hlavu, zaregistroval v jeho očiach besnotu. Chýbala mu len pena okolo huby. ,,Stoj tu“, rozkázal Kondor zadirigoval Ziggimu pred nosom tučným prstom a zmizol za rohom. V neuveriteľne krátkom čase bol späť so znásobeným zhnusením v očiach a oranžovou tehlou v ruke. Ako sa k nej dostal je doteraz jednou zo záhad tohto mesta. Zozadu sa pomaly priblížil k mäsiarovi, ktorý sa potil a maximálne sústredil na svoju prácu. Nehlučne tehlu vložil do vedra s vodou stojaceho na chodníku, meter za upachteným trýzniteľom prasníc a vrátil sa k Ziggimu, ktorý od toľkého zmätenia vytriezvel.
Keď mäsiar vydrhol výklad, schmatol vedro, dno pridržal druhou rukou a chrstol zvyšok vody na sklenú tabuľu. V nasledujúcich sekundách Ziggy ležal na chodníku v smrteľnom kŕči smiechu, ktorý mohol byť jeho posledným a Kondor sťažka počítal: ,,1:1 pičo“!
A prečo? To je ďalšia záhada tohto mesta.
No comments:
Post a Comment