19 September 2014

nerovnica


Horúci kúpeľ o štvrtej popoludní
Druhý gin a tonik postavený na okraji vane
Para a odlepená tapeta v hornom rohu
Mi ukazujú chrbát
Stoporené, nemé čakanie na telefonát
Na večer, ktorý bude zámienkou nespustiť
Paľbu
Na koniec všetkých snov
A na ďalšiu rannú sebanenávisť

Dnešná siesta je sabotovaná
Zdrapmi slobodnej vôle
Tým strašným privilégiom
Západu s nízkotučnou diétou
Na elektrickom grile
A kozmopolitnou pretvárkou
Na barovej stoličke
Iba frakciou toho, čo mohlo byť,
Ak by ma nezlomila prízemná vôňa
Života v tíšinách

Čo chýba tejto nerovnici?

Srdce
A trocha oplzlej fantázie
A možno iba jeden vopred prehraný
Pästný súboj

31 August 2014

aparát


Cez lomenú škáru
s pŕhlivými hranami
uniká z predsiene
búrkových mrakov
škrípanie zubami

Kto sa včera okradol
o schopnosť plávať
v nehmotnom
prílive vzdušných
bozkov

              Kto sa ulakomil
              Slepo a naivne

Teraz zúfalo
kontruje
aparátom
zadymených
klamstiev

 

28 August 2014

bankrot

 
   Po prekročení brány
do vlhkého lona vlastnej idiocie
sa držím nízko v zákryte
pred zrakom ulice
   
   Natiahnutý na šedom koberci
s dotykom prievanu na holom
bruchu mám koreň cudzieho
nosa tesne pritlačený k pravému
spánku a so slinami sladkých lží
okolo úst vyhlasujem bankrot
         
         Odvisnutý na vlákne spoteného
         rána vo svetle vlastných slabostí
         vyhlasujem bankrot morálke

26 August 2014

tobogán


V letnom slnku
ako z pohľadníc,
zodrime si kožu
zo zadníc.

03 July 2014

rozhľadňa


                         V priehľadnom čreve výstražnej píšťaly
štíhlej a ľadovo sklenenej

   aj pod gilotínou svetelných rokov
cíťme spolu beztiaž a záchvat triašky
   v končekoch prstov. Hneď vedľa miesta  
kde korení začiatočné písmeno blížiacej sa
   osobnej katastrofy v červenej košeli

s holými nohami a 
   šálkou kávy na poslednom riadku finálneho rozsudku

17 June 2014

tough mudders 2014




foto: ben

10 June 2014

v oku ihly


Ak sa mám prebudiť do
bielych perín sedliackeho

             rána tak najradšej hneď.
             Odľahčený o tesné

objatia brušných
tanečníc a s egom

             zúženým na minimum.
             Po všetkých rokoch

zlatokopeckej ignorácie
v suchom teritóriu

             bodliakov sa tajne
             skĺznuť oblinami

jazerných hlbín
a stiahnuť so sebou

             každý polotovar
             svetskej slávy 

aj rozlámanú obruč
pohodlných večerov.

             Pod posledným
             schodom východnej

veže v zívajúcom
oku ihly potom

             vypátrať ťažisko vlastnej
             kompozície. Vlastnej tváre


štedro zasolenej v prázdnej
obálke doživotného kankánu.